Ak je počet sestier na oddelení pod optimom, má to za následok ich preťaženosť, čo negatívne pôsobí na kvalitu zdravotnej starostlivosti poskytovanú pacientom, keďže takáto sestra je podráždenejšia, nestíha niektoré úkony, ktorých zanedbanie môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám, a častejšie chybuje.
Riešením prípadného nedostatku sestier však určite nie je zavádzanie plošného zvyšovania miezd, bez ohľadu na kvalitu odvádzanej práce, či minimálne mzdové nároky, ktoré z dlhodobého hľadiska sestrám skôr uškodia. Riešením je odstrániť neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.

Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR sú relatívne nízke príjmy väčšiny sestier v SR. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych. Pri porovnaní s ostatnými krajinami V4, je počet zdravotných sestier v SR podpriemerný, na rozdiel od výrazne nadpriemerného počtu lekárov.

Veľký nárast nezaplatených odvodov niektorých štátnych nemocníc Sociálnej poisťovni je zapríčinený o.i. aj značnou ochranou týchto zariadení pred exekúciami, neochotou Sociálnej poisťovne nechať exekvovať nemocnice z vlastného štátneho košiara, ako aj ich vedomím, že sú „too big to fail“ – teda že štát nedovolí, aby padli, keďže sú také významné. Navyše, ak zaplatia nemocnice načas alebo skôr svojim súkromným dodávateľom, môžu od nich, na rozdiel od Sociálnej poisťovne, očakávať rôzne benefity – siahajúc od výhodnejších cenových podmienok až po rôzne formy nelegálnych, pololegálnych či eticky otáznych výhod.

Pri debate o rozpočte pre zdravotníctvo by sme mali začať dávať oveľa väčší dôraz na to, čo za rozpočtované peniaze získame - akú zdravotnú starostlivosť, aké služby, aké hodnoty. Keď v diskusiách o rozpočte len šibrinkujeme s číslami a nehovoríme o protihodnote, tak to je potom, ako keby nám bolo jedno, či po vložení peňazí do nápojového automatu nám z neho vypadne požadovaná tekutina, správny počet fliaš a neskysnuté kakaové mlieko alebo presný opak.

Je veľmi komplikované hodnotiť čiastkové výsledky, najmä keď sa netransformované štátne nemocnice ako príspevkové organizácie vyznačujú neprehľadným účtovníctvom, keď je dopátranie sa informácií o ich hospodárení na webe skôr raritou, a keď sa ani nemusia každoročne podrobovať nezávislému auditu, tak ako je to u akcioviek. Určite je však dobré, keď niektoré nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky, ale to je na celkové hodnotenie a posúdenie hospodárenia štátnych nemocníc príliš málo. Oceniť treba najmä tie zariadenia, ktorým sa darí hospodáriť so ziskom, resp. znižovať výšku straty a zároveň zlepšujú svoju platobnú disciplínu a znižujú svoj dlh.