Počet firiem v súťažiach nemocníc na strážnu službu má evidentne dôležitý vplyv na cenu. Nemocnice, ktoré platili najvyššie ceny za SBS, si vyberali z menej ponúk ako tie s nižšími cenami. Fakultná nemocnica v Trenčíne a Univerzitná nemocnica v Bratislave mali v tendroch iba jednu ponuku a zároveň mali zmluvne zaistené najvyššie ceny spomedzi všetkých skúmaných zákaziek. Na druhej strane, nemocnice, ktoré mali 6 a 13 ponúk vo verejnej súťaži, si boli schopné vyjednať cenu nižšiu ako 3 eurá za jednu osobohodinu.

Keďže nedostatočne meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, nedokážeme ani vierohodne posúdiť, či sa naše zdravotníctvo aj reálne zhoršilo, tak ako to naznačujú prieskumy verejnej mienky. Nedá sa preto ani vylúčiť, že sa pacienti "len" viac ponosujú na kvalitu, lebo sa o nej viac hovorí v kritickej rovine.

Ak sa do prepoisťovacej kampane nezamieša nekalým spôsobom štátna moc, tak ako tomu bolo napríklad minulý rok, predpokladám, že v duchu predošlých období zmení poisťovňu približne 2-3 percentá poistencov. Je dobré, že existuje takáto možnosť a sloboda voľby. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely.

Poisťovne by mali mať možnosť súťažiť aj vo výške poistného, ktoré vymerajú svojim poistencom. To by bolo možné, ak by určitá časť súčasných odvodov bola variabilná. Takže vo výsledku ak by niekto chcel vyšší štandard zdravotnej starostlivosti, mohol by si platiť viac. Ak by niekomu stačil len úplný základ, tak by mohol platiť menej. Ale opäť je to celé podmienené tým, aby štát konečne definoval, na čo má pacient nárok a čo už je nadštandard.

Prečo sú tie skutočné zdravotnícke údaje také dôležité? Napríklad preto, aby sme vedeli, ktorá nemocnica, respektíve ktorý lekár je dobrý. V zahraničí je práve frekvencia komplikácií jedným z kritérií, podľa ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostávajú od poisťovní platby. Navyše, ako má ministerstvo rozhodnúť napríklad o výskumných prioritách alebo o projektoch verejného zdravotníctva, skríningoch či vzdelávacích programoch, keď nevie identifikovať problémy. Manažovať zdravotníctvo sa bez robustných údajov jednoducho nedá, aspoň nie dobre.