Ôsmy ročník hodnotenia nemocníc inštitútom INEKO podľa vybraných ukazovateľov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, operačných skúseností lekárov, náročnosti diagnóz, spokojnosti pacientov, hospodárenia a transparentnosti za obdobie 4 rokov. Hodnotenie Nemocnica roka 2022 vychádza predovšetkým z dát rokov 2018 až 2021.

Pandémia koronavírusu sa v roku 2020 v slovenských nemocniciach negatívne podpísala na plošnom zhoršení úrovne takmer všetkých sledovaných indikátorov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Po nástupe „červených“ kovidových oddelení v nemocniciach sa znížil počet realizovaných operačných výkonov nekovidových pacientov. Tento trend pretrval aj v minulom roku. Pandémia zapríčinila aj v roku 2021 odsúvanie plánovaných operácií, a teda zhoršenie dostupnosti a negatívne ovplyvňovala aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hoci sme už začali pozorovať zlepšenia pri niektorých indikátoroch. Medziročne sa znížil počet opakovaných hospitalizácií, úmrtí hospitalizovaných pacientov po cievnej mozgovej príhode, ako aj počet úmrtí po preklade pacienta z jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) na štandardné nemocničné lôžko na oddelení. Ako keby sa nemocnice po prvotnom šoku z nepoznaného koronavírusu začali prispôsobovať zmenenej situácii a obmedzeniam a začali už lepšie reagovať na tento núdzový stav. Navyše už bola počas celého minulého roka dostupná vakcína proti kovidu, čo zlepšovalo situáciu zaočkovaného zdravotníckeho personálu a zaočkovaných pacientov.

Zaujímavosťou je, že ani dva ťažké roky pandémie nezhoršili v dotazníkoch poisťovní reportovanú spokojnosť pacientov. Ba práve naopak, spokojnosť pacientov kontinuálne rastie. Hospodárenie nemocníc sa medziročne zlepšilo. Jedným z vysvetlení môže byť tiež skutočnosť, že objem zdrojov nemocníc od zdravotných poisťovní rástol aj napriek v dôsledku koronavírusu zníženým počtom výkonov, a teda aj nákladov na materiál, lieky,
energie a pod. Stále však platí, že v priemere hospodárili štátne univerzitné a fakultné nemocnice stále so stratami, hoci s nižšími a naďalej sa aj zadlžovali a neplatili odvody a faktúry, hoci pomalším tempom.

Lekárske odborové združenie (LOZ) bolo pri vyjednávaniach s vládou úspešné. Bude však otázne, či také veľkorysé skokovité zvýšenie platov v slovenských nemocniciach, ktoré si bude vyžadovať každým rokom vyčleňovanie obrovského balíka peňazí z rozpočtu, nie je mimo možností slovenskej ekonomiky a zadlžených verejných financií. Otázne bude, či to potom následne negatívne nepocítia iné segmenty zdravotníctva, na ktoré už potom nezvýšia zdroje. Ďalšími nespokojnými v rade budú v takom prípade legitímne ambulantní lekári.

Neistota a nestabilita vo financovaní slovenského zdravotníctva, čo je jeden z jeho najväčších problémov, sa tu tiahne viac rokov, pričom za súčasnej vlády sa tento problém ešte vystupňoval. Na jej obranu treba napísať, že doteraz žiadna vládna garnitúra nečelila v tak koncentrovanom období takým obrovským krízam, ktoré sú z ich podstaty semeniskom neistoty a nestability. Ale pravdepodobne väčšina aktérov pôsobiacich v zdravotníctve sa zhodne, že pre väčšiu predvídateľnosť financovania zdravotníctva sa toho napriek krízam dalo a malo urobiť viac

Nedôvera. Nedôvera na oboch stranách, teda na strane aktérov pôsobiacich v zdravotníctve a na strane predstaviteľov Ministerstva financií (MF) SR, spôsobila, že diskusia, resp. slovná konfrontácia ohľadne prvotného návrhu budúcoročného rozpočtu, ktorý dlho neuzeral svetlo sveta, sa stala tento rok mimoriadne vybičovanou.

Návrh na sťaženie prepoisťovania je nehorázny krok späť, späť do 20. storočia. Výrazne to zvýši transakčné náklady jednak prestupujúcich poistencov a tiež samotných poisťovní. Kladením si bariér pod nohy nedokážeme zvyšovať súťaživosť medzi poisťovňami, ktorá generuje lepšie služby pre poistencov. Niekto má asi záujem zabetónovať určitý stav.