Vo všeobecnosti by mali byť podmienky pre investorov definované jasne, mali by byť merateľné, a tým pádom aj kontrolovateľné. Mali by byť orientované na dosiahnutie celospoločensky prínosných výsledkov. Stanovenie robustných podmienok pre investorov zo strany štátu by malo byť kľúčové aj preto, lebo forma PPP-projektu si vyžaduje oveľa vyššiu úroveň záruk a pravidiel, aby bol pre štát výhodný.

Súťažný dialóg je najvoľnejšou metódou obstarávania, je najmenej obmedzovaná procesnými predpismi. Táto metóda teda kladie oveľa vyššie nároky na spoločenskú zodpovednosť obstarávateľa, aby proces obstarávania prebehol transparentne, nediskriminačne a v súlade s princípom hospodárnosti. Utajovanie štúdie uskutočniteľnosti výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, PPP-projekt, nejasné financovanie splátok zo strany štátu, ako aj súťažný dialóg sú rizikové faktory, ktoré môžu spolu vytvoriť pre Slovensko dostatočne nebezpečnú výbušnú zmes.

Informovaná verejnosť si bude vedieť kvalifikovanejšie vybrať poskytovateľa, čím na nich vytvorí väčší tlak na zvyšovanie kvality a efektívnosti. Zvyšovanie transparentnosti zverejňovaním relevantných informácií o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je jedným z kľúčových predpokladov na to, aby pacienti dostávali najlepšiu starostlivosť za najlepšiu cenu, a aby sa tak zvyšovala celková úroveň kvality slovenského zdravotníctva.

Je v poriadku, ze sa ceny líšia. Avšak už je menej v poriadku, že cenotvorba je deformovaná napríklad zle zvolenou reguláciou (viď koncová sieť nemocníc), relatívne slabou súťaživosťou jednak medzi poskytovateľmi a jednak medzi poisťovňami, silnou ingerenciou štátu v zdravotníctve so všetkými jeho konfliktmi záujmov s tým súvisiacimi, dávno prekonaným platobným mechanizmom – za ukončenú hospitalizáciu a v neposlednom rade skutočnosťou, že sa nedostatočne meria a zverejňuje úroveň kvality a efektívnosti nemocnicami poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Aj preto vznikajú situácie, že nemocnica A, ktorá poskytuje kvalitnejšiu a efektívnejšiu starostlivosť pre pacientov dostáva menej peňazí od poisťovní ako nemocnica B, ktorá dosahuje horšie výsledky.

Ak by Ficova vláda nezrušila "Zajacove 20-korunáčky", pravdepodobne by nevznikli v takom hojnom počte a nekontrolovateľne rôzne aj polooficiálne priame platby v ambulanciách či iných zdravotníckych zariadeniach, čo bolo nimi motivované čiastočne aj ako náhrada za zrušené "Zajacovky". Určite by bolo jednoduchšie a účinnejšie zaviesť paušálne platby ako urobiť poriadok v jestvujúcom chaose platieb. Vidíme to aj v súčasnosti, kedy snaha MZ SR urobiť poriadok v týchto platbách nebude viesť k dostatočnému progresu v tejto veci.