Hoci celkové výdavky na zdravotníctvo v SR, merané ako percento HDP, ešte nedosahujú priemer krajín OECD, sú vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V období medzi rokmi 2000 – 2009 rástli zdravotnícke výdavky v SR v reálnom vyjadrení v priemere o 10,9% ročne, čo znamenalo v tom období najrýchlejší rast zo všetkých krajín OECD.

Je dobré, že sa kontinuálne uberáme smerom k redukcii akútnych lôžok, keďže sa SR ešte stále radí medzi európske krajiny s ich najväčším počtom. Zároveň je na Slovensku ich obsadenosť stále relatívne nízka – okolo 67%, čím Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Dôvodom na redukciu lôžok je úspora vyplývajúca z vyššej efektívnosti. Mali by sa odstrániť zbytočné a zbytočne dlhé hospitalizácie, a tiež sa vytvára priestor na znižovanie najmä fixných nákladov nemocníc.

Pre súkromných investorov môže byť lákavé, že pravdepodobne nebudú niesť kľúčové riziko dopytu, tzn. že ho ponesie štát garantovaním prílevu pacientov, a tým pádom aj istých financií. Obrovským rizikom tohto typu PPP projektu je pre platcov daní riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu. Ministerstvo zdravotníctva navyše doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto projektu, neukázalo, aké nemocnice sa zavrú, koľko lekárov sa prepustí a z čoho a v akej výške, okrem avizovanej vyššej efektívnosti, sa splatí investícia súkromníkovi.

Pred ani po Zajacovej reforme  nebol na Slovensku ponúknutý alternatívny koncept smerovania zdravotníctva porovnateľnej komplexnosti a kvality. Zajacovu reformu hodnotíme ako doteraz najzásadnejšiu a najprínosnejšiu inštitucionálnu zmenu v slovenskom zdravotníctve. Priniesla viac správnych motivácií do konania aktérov v zdravotníctve, a tým vytvárala predpoklady na zdravšie fungovanie zdravotníctva, ktoré sa nachádzalo v kritickom stave.
Škodou je, a to je zároveň aj negatívom, že sa nepodarilo presadiť a implementovať všetky pôvodne navrhnuté reformné zmeny v zdravotníckom systéme, najmä čo sa týka dokončenia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a zavedenia regulovanej spoluúčasti pacienta na financovaní liečby tzv. neprioritných diagnóz, čo by pomohlo ešte viac stabilizovať zadlžený sektor zdravotníctva a zároveň by sa vytvoril priestor na vstup nových hráčov a súkromného kapitálu na zdravotnícky trh v SR.

Vítame, že vznikajú súkromné iniciatívy, nové LSPP nakoľko to zvyšujete možnosti dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre občanov. Zvyšuje sa tým aj konkurencia pre ostatných poskytovateľov a tým pádom vzniká predpoklad žiadnej, prípadne nižšej dotácie zo župy.