Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Trendom je, že sa komplikované prípady, teda náročná liečba, či už z hľadiska odborného alebo finančného, sústreďuje vo vysoko špecializovaných centrách, ktoré majú na takýto typ liečby dostatok kapacít a skúseností. Menšie, regionálne nemocnice, ktoré sú bližšie pri občanoch, by sa mali viac špecializovať na relatívne jednoduché zákroky, rehabilitáciu a poskytovanie odbornej starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov. Pozvoľna a prirodzene k tomu dochádza už aj dnes, a to aj vďaka voľnej tvorbe cien medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami. Spoločným menovateľom týchto snáh je to, aby každý poskytovateľ ponúkal pacientom také služby, pri ktorých vie garantovať ich vysokú kvalitu a efektívnosť. A to sa väčšinou nedá v prípadoch, keby poskytoval všetko a pre všetkých.
V slovenskom zdravotníctve je dostatok zdrojov. Treba ich len účelnejšie využívať. Výdavky do zdravotníctva (merané ako percento HDP a tiež ako výdavky na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily) sú na Slovensku vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V prvej dekáde tohto storočia rástli zdravotnícke výdavky v SR najrýchlejším tempom spomedzi všetkých krajín OECD.
Nemocnice sa naďalej zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a zavádzaniu tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.
Záväzky po lehote splatnosti štátnych nemocníc rástli v minulom roku rýchlejšie, a keďže miera administratívneho vplyvu zavedenia maximálnej lehoty splatnosti faktúr na ich nárast nie je známa, nemôže MZ SR bez ďalšieho vysvetlenia tvrdiť, že sa mu podarilo v absolútnych hodnotách spomaliť tempo ich zadlžovania, keď kľúčový ukazovateľ dlhu - záväzky po lehote splatnosti - hovorí pravý opak.
Možno konštatovať, že sa ministerstvu zdravotníctva a štátnym nemocniciam zatiaľ
nepodarilo znížiť tempo rastu zadlžovania (merané cez nárast záväzkov po lehote splatnosti), ba práve naopak, tempo sa zvýšilo. Štátne nemocnice síce vykazujú nižšiu prevádzkovú stratu, ale zato v oveľa väčšej miere neplatia svojim dodávateľom.