Je to dôsledkom veľkého mixu mnohých faktorov, ktoré to ovplyvňujú, ako napríklad lepšia dostupnosť a schopnosť zdravotníctva liečiť choroby, či už novými modernejšími liekmi, postupmi, prístrojmi, vedomosťami, čomu dopomohli i zvýšené zdroje do zdravotníctva, ale napríklad aj otvorenie sa svetu a trhu po páde komunizmu a následné ekonomické a sociálne reformy. Nezanedbateľnými faktormi predlžujúceho sa veku Slovákov sú ďalej napríklad celkové bohatnutie spoločnosti a zvyšovanie jej vzdelanostnej úrovne, zlepšovanie životného prostredia (vyššia bezpečnosť, kvalita a rozmanitosť potravín) a životosprávy a zmena životného štýlu (klesajúca spotreba tabakových výrobkov a alkoholu, zmeny v stravovacích návykoch ľudí, pohybová aktivita) a pod.

Iste je dobré, keď niektoré nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky - výsledky z bežnej prevádzkovej činnosti, ale to je na celkové hodnotenie málo. Treba mať pri ňom zároveň na zreteli nemenej dôležité ďalšie ukazovatele - výšku príjmov od poisťovní, celkový hospodársky výsledok nemocníc, úroveň kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a vývoj zadlženosti. A práve pri poslednom ukazovateli, ak sú čísla MZ SR presné, prišlo v roku 2013 oproti roku 2012 k rýchlejšiemu tempu nárastu záväzkov po lehote splatnosti, teda dlhu štátnych nemocníc.

Je dobré, že MZ SR zverejnilo pravdepodobne celkové príjmy lekárov a zdravotných sestier štátnych nemocníc, lebo to znižuje informačnú nerovnosť. Ešte lepšie by však bolo, keby sa v oveľa väčšej miere začala merať kvalita a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zverejňovali sa tieto výsledky. Bolo by to aj v záujme samotných lekárov a sestier, keďže by sa potom lepšie ukázalo, kto si svoj plat zaslúži.

Zavedenie systému s jedinou poisťovňou by v slovenských podmienkach nebolo garanciou lepšie fungujúceho zdravotníctva, zlepšenia zdravotných výsledkov a starostlivosti pre pacientov, skôr naopak. Dnešný stav zdravotníctva je najmä odzrkadlením (ne)činnosti štátu, ktorý má v súčasnosti najzásadnejší vplyv v tomto sektore, a to cez najväčšiu poisťovňu, najväčšie nemocnice, regulátora a normotvorcu. Z historickej skúsenosti vieme, že štát na Slovensku neriadi svoje firmy transparentne a efektívne. Zavedením systému s jedinou poisťovňou by si ešte väčšmi posilnil svoj monopol a konflikt záujmov so všetkými negatívami, ktoré tieto javy sprevádzajú.
Zavedenie unitárneho systému by si navyše vyžiadal z verejných zdrojov obrovský objem peňazí, a to práve v čase poľavenia vlády v konsolidačnom úsilí, pri nadmernom deficite a atakovaní ďalších hraníc dlhovej brzdy, čo by bolo takisto veľmi nezodpovedné a tiež ťažko presaditeľné.

Riešením nie je plošné zvyšovanie platov, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ktoré majú nivelizačný charakter a nakoniec by pôsobili na mnohé zdravotné sestry demotivačne. Veľkým problémom pre celú spoločnosť je, ak sa zvyšujú platy lekárov či sestier plošne, bez ohľadu na finančné možnosti a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, keďže potom výrazne hrozí, že sa takýto krok prejaví v horšej efektívnosti a väčšej zadlženosti nemocníc, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne nielen pacienti, ale postupne aj všetci zdravotnícki pracovníci.