"Vzhľadom na finančnú stránku projektu zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia, MZ SR pred tým, ako bude zo strany MF SR verifikovaná pripravenosť Slovenskej republiky na jeho dostatočné finančné krytie, neuskutočňuje ďalšie kroky, ktoré by v súčasnosti mohli znamenať predčasné a teda neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi."

Andrej Kiska, kandidát na prezidenta, "prerástol konkurenciu, keď ako jediný správne odpovedal na anketovú otázku ohľadne sesterských platov. Nenechal sa zviesť populizmom ako partia takzvaných pravicových kolegov, ktorí sa jednomyseľne hromovým „áno“ a kopou prázdnych fráz vyslovili za vyššie mzdy sestier priamo zo zákona".

Vítame takúto možnosť, keďže posilňuje rolu všeobecného lekára, ktorá je na Slovensku vnímaná ako relatívne slabá a málo atraktívna. Všeobecní lekári by mali pacienta viac liečiť, koordinovať či manažovať jeho liečbu a byť jeho hlavným “dispečerom” zdravia. Malo by to byť prínosné tak pre pacientov, ako aj pre verejné financie.

Pravdepodobne zvíťazili silné tlaky rôznych záujmových a politických skupín proti správnym racionalizačným snahám v lôžkovej starostlivosti, čo je škoda. V tomto svetle preto vyznieva optimalizácia v roku 2011 ako obdivuhodný a odvážny výkon. Priestor na ďalšiu optimalizáciu lôžkovej starostlivosti na Slovensku existuje, keďže v medzinárodnom porovnaní (OECD) máme v SR nadpriemerný počet nemocničných postelí a slovenský zdravotný systém má zároveň aj obrovský potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. Z údajov NCZI tiež vyplynulo, že percentom využiteľnosti nemocničných postelí Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami.

Explicitne nie je na Slovensku v legislatíve upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Inak je to v Českej republike, kde inštitút "second opinion" zakotvili v zákone v roku 2012. Tam teda majú pacienti nárok, aby im bola z verejného zdravotného poistenia hradená konzultácia (a prípadne aj doplňujúce vyšetrenia) u iného lekára rovnakej špecializácie. Malo by to prispieť k väčšej istote a bezpečnosti pacienta, ale aj adekvátnosti zvolenej liečby. Keďže inštitút "druhého názoru" môže v jednotlivých prípadoch znamenať vyššie verejné výdavky (napr. zbytočná duplicita), ale aj nižšie výdavky v budúcnosti (napr. predídenie výdavkom pri zle zvolenej liečbe a následných komplikáciách), bolo by preto potrebné na základe analýzy ukázať, čo prevažuje a podľa toho sa rozhodnúť, či by bol takýto inštitút u nás prínosom.