Zmanipulované výberové kritériá, resp. ak sú príliš prísne stanovené, generujú nízky počet uchádzačov, čo znamená obmedzenú súťaž a predpoklad vyšších cien. Keby v tendroch nemocníc súťažilo viac uchádzačov, nemocnice by zrejme ušetrili viac peňazí. Príčiny pochybných tendrov môžu byť rôzne - štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná regulácia a dohľad štátu či samosprávy, politické prepojenia, konflikty záujmov, tzv. morálny hazard, kolúzne správanie sa firiem, atď.

Ide tu o zosobnenie škody, o výluku v poistnom krytí. Aby sa bezbreho nezneužívala zdravotná starostlivosť solidárne financovaná platcami daní a odvodov v prospech jedincov, ktorí závažným nezodpovedným úmyselným či protiprávnym konaním poškodili zdravie sebe alebo inej osobe.

Hlavnym rizikom reformy ESO (resp. akehokolvek zostihlovania statnej spravy) je prave odpor dotknutych uradov. Autori reformy by preto mali mat pripravene argumenty, preco by ten ktory urad mal prestat existovat. Vratane zverejnovania moznych uspor pre verejne financie. Ked verejnost tieto argumenty nepozna (analyza nebola zverejnena), nemoze efektivne prispiet k tlaku na presadenie reformy.

Centrálne nákupy určitým spôsobom znižujú flexibilitu obstarávania a hodia sa väčšinou len na jednoducho špecifikovateľné tovary a služby, ktoré sú opakovane potrebné pre všetky alebo viaceré nemocnice (napr. lieky alebo SVaLZ). Centrálne obstarávanie môže priniesť vyššiu efektívnosť využívania verejných zdrojov. Využívajú sa tým úspory z rozsahu a obmedzuje sa priestor pre nehospodárne nákupy, ktoré sú častým problémom slovenských nemocníc.

Je zrejmé, že pri podnikajúcich najbližších rodinných príslušníkoch vedúcich zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme existuje väčšie riziko konfliktu záujmov. Je to podobné, ako keby si dal súkromný podnikateľ z Komjatíc na dvere svojej kancelárie oznam s mobilným číslom na ministra pôdohospodárstva, že je tu možnosť predložiť projekt na eurofondy na ministerstvo pôdohospodárstva.