Ak bude dostatočne transparentná súťaž medzi viacerými renomovanými spoločnosťami so skúsenosťami s prevádzkovaním podobných nemocníc v zahraničí, a ak sa dosiahnu avizované úspory zo zvýšenej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, môže sa v súťaži podariť okresať tzv. platbu za dostupnosť až na nulu. Veľmi dôležitým a zároveň náročným aspektom, s ktorým nemá Slovensko veľké skúsenosti, bude potom nadizajnovanie kontraktov so štátom, ale napríklad aj so zdravotnými poisťovňami, kde by nemali chýbať aj ustanovenia o plnení parametrov kvality a efektívnosti, aby sa nestalo, že sa nová nemocnica bude "financovať" cez pokles kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom, a to nielen v Bratislave.

Podľa nášho názoru je lepším spôsobom kontroly maximálna transparentnosť pri verejnom obstarávaní, zverejňovanie a porovnávanie cien nakupovaných tovarov a služieb aj so zahraničím a vyvodzovanie konzekvencií pri zlom hospodárení - exekúcie, konkurz, predaj majetku, aby sa vytvorili motivácie hospodáriť efektívne. Lekári a zdravotné sestry sú už aj teraz beztak často preťažení, a pribratie ďalších povinností v zamestnaneckých radách by tomu určite nepomohlo. Navyše nikde nie je garancia, že by lekári a sestry vedeli lepšie kontrolovať všetky nákupy nemocníc, od nákupov liekov, CT-čiek, cez stravovacie služby a ochranku, až po stavebné práce.
O nákupoch by mal rozhodovať manažment nemocnice, ktorý je tam aj na to, a ktorý by si mohol prizývať rôznych odborných poradcov, vrátane lekárov a sestry. Tak ako by mali byť títo ľudia zaplatení za rozhodovanie, mali by aj niesť osobnú zodpovednosť v prípade zlyhaní.

V súhrnnej správe štúdie uskutočniteľnosti novej UNB nás zaujalo, že poradcovia v nej navrhujú vyplácať súkromnému investorovi každoročne tzv. platbu za dostupnosť, čiže akýsi doplatok investorovi, aby sa mu oplatilo ísť do tohto projektu. Zároveň navrhujú výraznú redukciu lôžok v Bratislave zatvorením pracovísk v Starom Meste, na Kramároch a v Ružinove, ako aj počtu zdravotníckych pracovníkov, keďže počítajú s relatívne veľkým znížením osobných nákladov. Kľúčové je, aby sa tieto úspory, ak sa vôbec podaria realizovať, neodzrkadlili v zníženej kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov.

Poisťovne pri najlepšej vôli nevedia, za čo nemocniciam vlastne platia. Záväzné vykazovanie a platenie podľa diagnóz, nie dní odležaných na oddeleniach, je preto najväčšia priorita. Už včera bolo neskoro.

Rok 2014 v zdravotníctve možno v stručnosti charakterizovať ako obdobie strateného času. Práve absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom, čo bude negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Je škoda, že ministerka nevyužila jedinečnú stabilitu jednofarebnej, bezkoaličnej vlády a nedefinovala, na čo všetko majú pacienti nárok z verejného zdravotného poistenia a namiesto toho sa len chabo pokúsila urobiť poriadok v zopár poplatkoch u lekárov, a to navyše takým spôsobom, ktorý prenáša zodpovednosť štátu za podstatnú časť regulácie a kontroly poplatkov na župy, ktoré na splnenie týchto povinností nemajú kapacít.