Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom.

Návrh má ambíciu ísť smerom k sprísneniu jestvujúceho regulačného rámca tým, že zakáže distribučným firmám, ktoré sa venujú reexportu, odkupovať lieky od lekární. Je otázne, či toto opatrenie povedie k zníženiu celkového reexportovaného objemu, alebo či sa náhodou len nepreskupia sily reexportných distribučiek smerom k intenzívnejšiemu obchodu medzi nimi a distribútormi a výrobcami, ktorí lieky na Slovensko dovážajú, pričom zo začiatku budú trochu zvýhodnené tie firmy, ktoré takéto obchodné vzťahy majú už dnes.

Asymetriu v informáciách treba riešiť zvyšovaním transparentnosti – merať a zverejňovať parametre kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti lekármi a zverejniť úväzky lekárov (menný zoznam a ich lekárske a mimolekárske pôsobiská), tak ako to počas Radičovej vlády urobil rezort školstva s pedagogickými zamestnancami vysokých škôl (http://portalvs.sk/regzam/), aby bola verejnosť jednak informovaná o tom, kde všade pôsobí ich doktor, alebo či náhodou neexistuje odôvodnené riziko, že lekár nebude stíhať kvalitne liečiť.

Zaujímalo by nás, či mali potenciálni uchádzači v tendri možnosť oboznámiť sa so štúdiou uskutočniteľnosti, ktorá už bola v tom čase na svete, ale ešte nebola zverejnená širokej verejnosti. Ak nemali okrem EY a spol. (advokátska kancelária Ružička Csekes) k tejto štúdii prístup žiadni ďalší uchádzači, tak to považujeme za veľký problém v súvislosti s výberom poradcu pre verejné obstarávanie novej UNB cez PPP projekt. V takom prípade mali EY a spol. neporovnateľne výhodnejšiu štartovaciu pozíciu, keďže ako jediní mali vedomosť o obsahu štúdie uskutočniteľnosti, ktorú sami vypracovali.

Zdá sa nám, že pri niektorých ukazovateľoch, najmä čo sa týka priameho prístupu k špecialistom (bez odporúčania všeobecných lekárov), elektronizácie, informovanosti a práv pacientov, je pozícia Slovenska v EHCI 2014 trochu viac prikrášlená, ako je realita. Ukazuje to aj výrok tvorcov EHCI, že Slovensko vraj "prikladá prioritu rozvoju elektronických služieb v zdravotníctve (e-Health koncepcia)". Ak by to však tak aj reálne bolo, dávno by tu už fungoval e-Health a súkromní poskytovatelia by nemuseli suplovať štát a vymýšľať svoje vlastné elektronické služby pre svojich pacientov či poistencov.