O tom čo môže zlepšiť kvalitu v nemocniciach
Veronika Folentová, Denník N:
Chcela som Vas poprosit o dva konkretne navrhy na zlepsenie v nemocniciach.
Dušan Zachar, INEKO:
Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom. Na to, aby sa to udialo, je nutné prijímať aj systémové opatrenia, a nie len marketingové opatrenia typu rošád manažérov štátnych zariadení či prizvania jednej-dvoch malých mimovládiek do správnych rád niektorých nemocníc. Je potrebné pokračovať v nedokončenej reforme zdravotníctva.
Zdravotníctvo je charakteristické vysokou informačnou nerovnosťou, ktorá znižuje efektívnosť rozhodnutí jednak politikov a štátnych úradníkov, ale aj rádových občanov. A tým pádom aj verejných financií. Aby dokázala široká verejnosť vytvárať efektívnejší tlak na zlepšovanie kvality zdravotníctva, nemocnice nevynímajúc, musí mať k dispozícii kvalitné informácie. Mnohé informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú štátnymi orgánmi a inštitúciami od nemocníc a zdravotníckych pracovníkov vyžadované, zvyšujú ich administratívnu záťaž a potom sú často ukladané len do šuflíka, a nie sú dostatočne využívané, alebo ich najmä Ministerstvo zdravotníctva SR, Národné centrum zdravotníckych informácií a Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietajú zverejniť občanom. Treba začať kvalitne merať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, čo bez dostupných kvalitných dát nie je možné. Absencia dostatku informácií umožňuje naopak žiť dlhšie v klamstve či ilúzii, čo môže niekomu vyhovovať, avšak v konečnom dôsledku príde o to strmší pád a bolestivé vytriezvenie pre väčšinu spoločnosti.
Vyjadrenie bolo zverejnené 10.2.2015 v ankete Denníka N.
Chcela som Vas poprosit o dva konkretne navrhy na zlepsenie v nemocniciach.
Dušan Zachar, INEKO:
Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom. Na to, aby sa to udialo, je nutné prijímať aj systémové opatrenia, a nie len marketingové opatrenia typu rošád manažérov štátnych zariadení či prizvania jednej-dvoch malých mimovládiek do správnych rád niektorých nemocníc. Je potrebné pokračovať v nedokončenej reforme zdravotníctva.
Zdravotníctvo je charakteristické vysokou informačnou nerovnosťou, ktorá znižuje efektívnosť rozhodnutí jednak politikov a štátnych úradníkov, ale aj rádových občanov. A tým pádom aj verejných financií. Aby dokázala široká verejnosť vytvárať efektívnejší tlak na zlepšovanie kvality zdravotníctva, nemocnice nevynímajúc, musí mať k dispozícii kvalitné informácie. Mnohé informácie o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti sú štátnymi orgánmi a inštitúciami od nemocníc a zdravotníckych pracovníkov vyžadované, zvyšujú ich administratívnu záťaž a potom sú často ukladané len do šuflíka, a nie sú dostatočne využívané, alebo ich najmä Ministerstvo zdravotníctva SR, Národné centrum zdravotníckych informácií a Všeobecná zdravotná poisťovňa odmietajú zverejniť občanom. Treba začať kvalitne merať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, čo bez dostupných kvalitných dát nie je možné. Absencia dostatku informácií umožňuje naopak žiť dlhšie v klamstve či ilúzii, čo môže niekomu vyhovovať, avšak v konečnom dôsledku príde o to strmší pád a bolestivé vytriezvenie pre väčšinu spoločnosti.
Vyjadrenie bolo zverejnené 10.2.2015 v ankete Denníka N.
