Pri dlhšie trvajúcich zmluvách, ktoré budú platiť pravdepodobne ešte dlho po odchode súčasného vrcholového manažmentu VšZP, sa tým pre nové vedenie poisťovne značne zníži manévrovací priestor pre aktívne manažovanie financií poisťovne, keďže bude mať mnohé zmluvy zabetónované na viac rokov, pričom však príjmy poisťovne môžu postupom času klesať, na čo však nebude môcť efektívne reagovať. Rizikom je tiež fakt, že ak nie sú v dlhodobejšej zmluve definované parametre kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré by mali dopad na následnú korekciu zmluvy v priebehu jej platnosti, prípadne jej zrušenie, poisťovňa nebude vedieť pružne reagovať na náhle zhoršenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej poskytovateľom.

V súčasnosti protestujúci lekári v Žiline si možno ani neuvedomili, že sa stali vazalmi predchádzajúcej nátlakovej akcie s hromadnými výpoveďami lekárov z roku 2011, keďže jeden z výsledkov bolo postupné výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov, ktoré nebolo dostatočne vykryté zdrojmi. A keďže nemocnice museli dodržiavať zákon a vyplácať lekárom zvýšené mzdy, na mnohé ostatné veci v nemocnici nezvýšili peniaze, a preto museli a musia podnikať kroky, ktoré by mali optimalizovať a zefektívňovať chod nemocníc.

Prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že objednávanie všetkých pacientov na vyšetrenie na konkrétny čas by malo byť samozrejmosťou a „štandardom, ktorý umožní lekárovi manažovať pacienta tak, ako je to obvyklé aj v iných členských štátoch EÚ“, pričom poplatky za objednanie na konkrétny čas nie sú podľa neho zavedené v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Prezident však nepovedal B. A to je fakt, že vo vyspelých krajinách Európy sa pri návštevách ambulancií lekárov zväčša platí. A tiež nepovedal, ako by vyriešil zväčšujúci sa nesúlad medzi ponukou a dopytom po zdravotníckych službách na Slovensku.

Systém časeniek môže byť výhodný pre niektorých lekárov, ale určite nie je dostatočne komfortný a efektívny pre pacientov.
Alternatívou k poplatkom za prednostné vyšetrenie by mohlo byť zavedenie regulačných paušálnych poplatkov pri vstupe do ambulancie (podobne, ako boli "zajacovky") a/alebo sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu pri niektorých diagnózach, samozrejme pri stanovení ochranného finančného stropu prie tieto priame platby. Lekári by v takom prípade už neboli odkázaní na ostatné poplatky, napríklad aj za prednostné vyšetrenia, a v oveľa väčšej miere by bolo potom aj v ich záujme nastaviť taký systém objednávania pacientov na presný čas bez príplatku, ktorý by bol pre pacientov, ako aj lekárov komfortný a efektívny – aby sa v čakárni dlho nečakalo a lekár nemal počas svojich ordinačných hodín hluché miesta.

Ak bude výsledkom tohto kroku stav, že nemocnice budú nakupovať cytostatiká za vyššie ceny a tie im bude VšZP preplácať v plnej výške pri nezmenenej úrovni spotreby, alebo príde k nedostatku týchto liekov pre pacientov, môžme hovoriť o manažérskom a komunikačnom zlyhaní VšZP, ktorá nezabezpečila kontinuitu dodávok liekov za centrálne obstaranú nižšiu cenu.