Poplatkové eldorádo na Slovensku vzniklo aj ako dôsledok populizmu politikov, ktorí brojili a broja proti oficiálnym paušálnym regulačným poplatkom pri vstupe do ambulancie, akými boli zrušené Zajacove 20-korunáčky, či proti sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu pri tzv. neprioritných diagnózach. Platby takéhoto typu, dokážu redukovať zbytočné návštevy ľudí u lekárov, ako aj úplatkárstvo. Samozrejme, musí byť zároveň stanovený ochranný finančný strop prie tieto priame platby, aby sa nestávalo, že ľudia pre ne prestanú chodiť k lekárovi, aj keď sú naozaj vážne chorí. Lekári by v takom prípade už neboli odkázaní na ostatné poplatky, vrátane tých za prednostné vyšetrenie.

Určite sú v slovenskom zdravotníctve takí, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, a potom z neho ťažia, a v spojitosti so slabým politickým líderstvom v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore. Už teraz pozorujeme v sektore zdravotníctva, že súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci program eHealth.

Dávanie úplatkov je často neúčinné, čo sa týka zvýšenia kvality poskytnutej starostlivosti. V zdravotníckom zariadení sa totižto točí veľký počet zdravotníkov, pričom starostlivosť nižšieho personálu je pre pacienta niekedy kľúčovejšia ako starostlivosť od lekára. A navyše je otázne, či by lekári vôbec vedeli liečiť kvalitnejšie po prijatí úplatku.

Ak nadobudne účinnosť príslušná legislatíva o poplatkoch u lekára v takej podobe, ako ju nedávno schválili poslanci parlamentu, dovolíme si tvrdiť, že sa ňou dosiahne presný opak toho, čo pôvodne zamýšľala. Nepríde totiž k avizovanému poriadku v poplatkoch, ale naopak príde k väčšiemu neporiadku - zhorší sa predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť, ako aj priestor pre rôzne neformálne platby. Najmä na poslednú chvíľu vládnymi poslancami presadené a neprediskutované zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie prinesie zbytočné starosti a náklady tak lekárom, ako aj ich pacientom.

Mnohí lekári sú systémom motivovaní objednávať pacientov len na konkrétny deň, bez určenia presného času, nakoľko si potom zvyšujú šancu, že viac ľudí využije inštitút prednostného vyšetrenia v konkrétny čas za poplatok, lebo nebudú chcieť nepredvídateľne dlho čakať v čakárni u lekára. Je to aj dôsledok populizmu politikov, ktorí brojili a broja proti oficiálnym paušálnym regulačným poplatkom pri vstupe do ambulancie či sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu. To by jednak znížilo umelý dopyt po zdravotníckych službách a jednak by lekári nemuseli byť odkázaní na ostatné poplatky, napr. aj za prednostné vyšetrenia, a potom by bolo aj v ich záujme nastaviť taký systém objednávania pacientov, ktorý by bol pre pacientov komfortný, keďže každý prijatý pacient by znamenal zároveň aj priamu platbu pre lekára a odmietnutý a stratený pacient absenciu tejto platby.