Pokiaľ sa nezačne slovenské zdravotníctvo reformovať a/alebo sa výrazne nezvýšia odvody a dane, budú sa nožnice medzi relatívne klesajúcimi príjmami a narastajúcimi výdavkami v zdravotníctve postupom rokov značne roztvárať, čo by viedlo k veľkým deficitom. Absencia reforiem, relatívne zlý zdravotný stav obyvateľstva a jeho starnutie, neefektívnosti vnútri systému a obrovské skryté investičné dlhy negatívne vplývajú na dlhodobú udržateľnosť slovenského zdravotníctva.

V každej nemocnici môže byť spúšťačom protestných akcií niečo iné, resp. iný mix viacerých dôvodov: napr. zle manažovaná nemocnica, ale na druhej strane napríklad aj nepopulárne opatrenia, ktoré majú za cieľ optimalizovať chod nemocnice - viaczmenné služby, zlučovanie oddelení, zefektívňovanie práce lekárov a pod. Okrem platu môžu byť ďalšími dôvodmi na nespokojnosť nevyhovujúce pracovné podmienky, ktoré vychádzajú často zo zastaralého vybavenia budov, do ktorých sa roky neinvestovalo - t.j. nefinančná stránka "odmeňovania" zdravotníka. Určite hrá svoju rolu aj schopnosť lídrov protestov naviazať na spoločnú myšlienku čo najviac kolegov.

Pri dlhšie trvajúcich zmluvách, ktoré budú platiť pravdepodobne ešte dlho po odchode súčasného vrcholového manažmentu VšZP, sa tým pre nové vedenie poisťovne značne zníži manévrovací priestor pre aktívne manažovanie financií poisťovne, keďže bude mať mnohé zmluvy zabetónované na viac rokov, pričom však príjmy poisťovne môžu postupom času klesať, na čo však nebude môcť efektívne reagovať. Rizikom je tiež fakt, že ak nie sú v dlhodobejšej zmluve definované parametre kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré by mali dopad na následnú korekciu zmluvy v priebehu jej platnosti, prípadne jej zrušenie, poisťovňa nebude vedieť pružne reagovať na náhle zhoršenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej poskytovateľom.

V súčasnosti protestujúci lekári v Žiline si možno ani neuvedomili, že sa stali vazalmi predchádzajúcej nátlakovej akcie s hromadnými výpoveďami lekárov z roku 2011, keďže jeden z výsledkov bolo postupné výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov, ktoré nebolo dostatočne vykryté zdrojmi. A keďže nemocnice museli dodržiavať zákon a vyplácať lekárom zvýšené mzdy, na mnohé ostatné veci v nemocnici nezvýšili peniaze, a preto museli a musia podnikať kroky, ktoré by mali optimalizovať a zefektívňovať chod nemocníc.

Prezident SR Andrej Kiska vyhlásil, že objednávanie všetkých pacientov na vyšetrenie na konkrétny čas by malo byť samozrejmosťou a „štandardom, ktorý umožní lekárovi manažovať pacienta tak, ako je to obvyklé aj v iných členských štátoch EÚ“, pričom poplatky za objednanie na konkrétny čas nie sú podľa neho zavedené v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Prezident však nepovedal B. A to je fakt, že vo vyspelých krajinách Európy sa pri návštevách ambulancií lekárov zväčša platí. A tiež nepovedal, ako by vyriešil zväčšujúci sa nesúlad medzi ponukou a dopytom po zdravotníckych službách na Slovensku.