Oproti roku 2012 dostali nemocnice v roku 2013 výraznú finančnú injekciu od zdravotných poisťovní. Zároveň bol rok 2013 jediným rokom v období 2012-2015, kedy bola prestávka vo zvyšovaní platov lekárov podľa príslušného zákona o minimálnych mzdových nárokoch, takže sa personálne náklady výrazne nezvyšovali. Aj preto vytvárali nemocnice nižšiu stratu ako v roku 2012. V roku 2014 však už znova prišlo k povinnému zvyšovaniu miezd lekárov, začalo sa hovoriť o oddlžovaní, čo zvyšovalo tzv. morálny hazard, rôzne kauzy prispeli k personálnej a vplyvovej nestabilite v rezorte, prišlo k viacerým pohybom, odstúpila ministerka zdravotníctva, ktorá si svoj odborný imidž postavila na zlepšovaní hospodárenia štátnych nemocníc, ktorému venovala veľa energie. Ale ukázalo sa, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru.

Problém sústavne sa opakujúcich oddlžovaní štátnych nemocníc spočíva v tom, že vytvára tzv. morálny hazard, t.j. stav, kedy sa oplatí hospodáriť nezodpovedne a spoliehať sa na pomoc štátu. Bez následného trestu za zlé hospodárenie (exekúcie, konkurz, predaj majetku, privatizácia) v budúcnosti nemusí byť ani toto oddlženie posledné. Je dobré, že sa ministerstvo snaží motivovať štátne zariadenia, aby mali minimálne vyrovnaný hospodársky výsledok z prevádzkovej činnosti, a ním podmieňuje oddlženie. Znižuje to riziko morálneho hazardu.

Celé technologické a ostatné vybavenie (prístroje, nábytok a pod.) za takmer 23 mil. EUR obstarala nemocnica v jednom tendri - čiže celú takúto obrovskú zákazku dostala jedna firma. Takéto veľké obstarávanie rozličných tovarov a služieb sa malo rozdeliť na viacero menších tendrov, v ktorých by boli obstarávané vždy len príbuzné predmety. Tak by sa docielila väčšia súťaž medzi dodávateľmi.

Oceňujeme prejav prezidenta, jeho priamosť. Správne pomenoval viaceré problémy slovenského zdravotníctva a vyžaduje od ministra, zodpovedných politikov a štátnych úradníkov a manažérov, aby ich riešili. Osobitne sme radi, že prezident spomenul vo svojom prejave dôležitosť vytvorenia, zavedenia a zverejnenia objektívneho a transparentného hodnotenia kvality a efektívnosti jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Namiesto plánovaného poriadku v poplatkoch u lekára príde naopak k ešte väčšiemu zmätku v platbách pacientov. Zákon týkajúci sa regulácie poplatkov rieši len určitú časť poplatkov, viaceré ruší bez náhrady, vôbec nie je komplexný, pričom pacient tu stále nebude disponovať informáciou, na čo všetko má skutočný nárok z verejného zdravotného poistenia. A pritom práve to je kľúčové na to, aby nastal skutočný poriadok v poplatkoch. Preto budú i naďalej vznikať polemiky, či je ten alebo onen poplatok v súlade s legislatívou alebo nie. Na poslednú chvíľu vládnymi poslancami presadené a neprediskutované zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie, ktorý pre mnohé ambulancie predstavuje nezanedbateľný príjem, bude mať za následok, že sa zhorší predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť a vytvorí sa ešte väčší priestor pre šedú zónu, pre rôzne neformálne platby.