Systém časeniek môže byť výhodný pre niektorých lekárov, ale určite nie je dostatočne komfortný a efektívny pre pacientov.
Alternatívou k poplatkom za prednostné vyšetrenie by mohlo byť zavedenie regulačných paušálnych poplatkov pri vstupe do ambulancie (podobne, ako boli "zajacovky") a/alebo sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu pri niektorých diagnózach, samozrejme pri stanovení ochranného finančného stropu prie tieto priame platby. Lekári by v takom prípade už neboli odkázaní na ostatné poplatky, napríklad aj za prednostné vyšetrenia, a v oveľa väčšej miere by bolo potom aj v ich záujme nastaviť taký systém objednávania pacientov na presný čas bez príplatku, ktorý by bol pre pacientov, ako aj lekárov komfortný a efektívny – aby sa v čakárni dlho nečakalo a lekár nemal počas svojich ordinačných hodín hluché miesta.

Ak bude výsledkom tohto kroku stav, že nemocnice budú nakupovať cytostatiká za vyššie ceny a tie im bude VšZP preplácať v plnej výške pri nezmenenej úrovni spotreby, alebo príde k nedostatku týchto liekov pre pacientov, môžme hovoriť o manažérskom a komunikačnom zlyhaní VšZP, ktorá nezabezpečila kontinuitu dodávok liekov za centrálne obstaranú nižšiu cenu.

Poplatkové eldorádo na Slovensku vzniklo aj ako dôsledok populizmu politikov, ktorí brojili a broja proti oficiálnym paušálnym regulačným poplatkom pri vstupe do ambulancie, akými boli zrušené Zajacove 20-korunáčky, či proti sociálne únosnej regulovanej finančnej spoluúčasti pacienta na nákladoch za liečbu pri tzv. neprioritných diagnózach. Platby takéhoto typu, dokážu redukovať zbytočné návštevy ľudí u lekárov, ako aj úplatkárstvo. Samozrejme, musí byť zároveň stanovený ochranný finančný strop prie tieto priame platby, aby sa nestávalo, že ľudia pre ne prestanú chodiť k lekárovi, aj keď sú naozaj vážne chorí. Lekári by v takom prípade už neboli odkázaní na ostatné poplatky, vrátane tých za prednostné vyšetrenie.

Určite sú v slovenskom zdravotníctve takí, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, a potom z neho ťažia, a v spojitosti so slabým politickým líderstvom v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore. Už teraz pozorujeme v sektore zdravotníctva, že súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci program eHealth.

Dávanie úplatkov je často neúčinné, čo sa týka zvýšenia kvality poskytnutej starostlivosti. V zdravotníckom zariadení sa totižto točí veľký počet zdravotníkov, pričom starostlivosť nižšieho personálu je pre pacienta niekedy kľúčovejšia ako starostlivosť od lekára. A navyše je otázne, či by lekári vôbec vedeli liečiť kvalitnejšie po prijatí úplatku.