Lekári peňažné či nepeňažné plnenia od farmafiriem v praxi nenahlasovali, aj keď mali takúto povinnosť, takže je logický krok, a myslíme si, že aj efektívnejší, že sa táto povinnosť presunie na farmafirmy, kde existuje menšie riziko nesplnenia si tejto povinnosti a zároveň sú ľahšie kontrolovateľné. Cieľ je zvýšiť trasparentnosť v informačne asymetrickom sektore, zvýšiť bezpečnosť pacientov upozorňovaním na možné konflikty záujmov zdravotníckych pracovníkov, ako aj podporovať efektívne využívanie verejných zdrojov v zdravotníctve.

Slovensko zaostáva za susedmi aj vyspelým svetom v dĺžke a kvalite života a súčasne čelí hrozbe prudko rastúceho deficitu v zdravotníctve. Do roku 2060 môže deficit podľa výpočtov INEKO narásť až na 2 % HDP ročne a vytvoriť tak nový kumulatívny dlh až na úrovni 73 % HDP. Riešenia nemožno odkladať. Slovensko potrebuje zásadne zvýšiť efektívnosť výdavkov, zlepšiť prevenciu chronických chorôb a postupne zavádzať regulovanú spoluúčasť pacientov. Inak sa nevyhne zaostávaniu v kvalite života a živelnému šíreniu poplatkov aj neformálnych platieb pacientov. To sú hlavné závery analýzy, ktorú dnes zverejnil inštitút INEKO.

Prezident správne viackrát upozornil, že pre lepšie fungovanie zdravotníctva je nevyhnutné presadzovať poriadok a transparentnosť, aby sme o.i. zistili, či máme v systéme dosť zdrojov a či ich dostatočne účelne využívame v prospech pacientov. Súčasťou poriadku a transparentnosti v zdravotníctve je aj meranie a zverejňovanie kvality a efektívnosti poskytovateľov, ako aj zdravotných poisťovní. Osobitne nás zaujal prezidentov výrok, že zavedenie poriadku a transparentnosti v zdravotníctve nie je otázkou možností štátu a dodatočných zdrojov, ale len otázkou „vôle a ochoty ľudí, ktorí rezort riadia“.

MZ SR by malo zverejniť, na základe akého kľúča rozdelilo dotáciu a na aké investície nemocníc vyčlenila koľko peňazí, aby si verejnosť mohla urobiť názor, či je uskutočnené alokovanie financií účelné, a či berie do ohľadu aj také aspekty, ako je zdravé hospodárenie nemocnice, zlepšovanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a pod. Alebo či ide len o politické rozhodnutie od stola bez adekvátnych podkladov a analýz.

Pre všeobecné nemocnice platí fakt, že sú napriek označeniu "všeobecné" v skutočnosti značne heterogénne, často sa špecializujú na liečenie úplne odlišných ochorení, a preto v nich môžu dominovať určité vekové skupiny pacientov či vážne diagnózy, pri ktorých je už dopredu jasné, že majú vyššie riziko úmrtnosti. Je napríklad logické, že ak má nemocnica prevažne oddelenia typu paliatívnej medicíny, geriatrie, starostlivosti o dlhodobo chorých či anesteziológie a intenzívnej medicíny, bude aj miera celkovej úmrtnosti v týchto zariadeniach vyššia, čo však nemusí znamenať, že poskytujú menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť ako ostatné všeobecné nemocnice.
Skupina štátnych univerzitných a fakultných nemocníc je homogénnejšia, nakoľko je v týchto nemocniciach podobný mix oddelení, a teda aj pacientov. Preto sú nemocnice v tejto kategórii navzájom lepšie porovnateľné. Nič to však nemení na skutočnosti, že ukazovatele úmrtnosti nezohľadňujú rozdiely v tom, akí pacienti do nemocníc prichádzajú, teda napr. zdravotný stav a diagnózy, a preto bez tzv. rizikového váženia, teda zohľadnenia stavu pacienta pri vstupe, nie sú vždy priamo porovnateľné medzi rôznymi zariadeniami.