Tvoriť si rezervy na ťažšie časy a na  vykrytie prípadných strát v čase kríz je rozumné a môže to chrániť tak pacientov, ako aj veriteľov. Samozrejme, otázna je optimálna výška a regulácia použitia rezervy. Vzhľadom na historické stratové hospodárenie VšZP by rezervy najviac potrebovala práve štátna poisťovňa, ale tá ich má len veľmi minimálne, resp. žiadne. Najvyššie rezervy, dokonca nad rámec zákonného minima, má Dôvera. Poznáme názory súčasného ministerstva zdravotníctva na kontroverznú účtovnú operáciu v súvislosti so zlučovaním Dôvery a Apolla, ktorá viedla k predčasnej výplate akcionárov a podľa viacerých názorov k nadhodnoteniu poistného kmeňa, čo má vplyv na vlastné imanie a účtovnú hodnotu poisťovne. Preto by sa dalo špekulovať, či nie je navrhovaná právna úprava tvorby a čerpania povinného rezervného fondu určitou zábezpekou štátu proti prípadným finančným problémom, ak by sa otvorila právna otázka ocenenia poistného kmeňa Dôvery. V každom prípade vo všeobecnosti krok, ktorý prikazuje poisťovniam použiť všetky prostriedky z rezervného fondu, ktoré tam boli naakumulované aj dobrovoľne, teda nad rámec jeho povinnej tvorby, iba na krytie strát, považujem za hraničiaci s neprípustným zásahom do súkromného vlastníctva, ktorému tak štát de facto zmrazí určitú nezanedbateľnú časť vlastných zdrojov.

Elektronizácia celkom určite zjednodušila a zefektívnila prácu pre revíznych lekárov a všetkých, ktorí využívajú zdravotnícke dáta. Aj keď tu máme elektronizáciu, nie všetky dáta sú dostupné, nie všetky údaje, ktoré sa zbierajú, sú relevantné a validné a nie vždy sa dáta využívajú, ako by sa mohli. Niekedy chýba záujem, resp. "politická vôľa" z dát vyčítať informáciu, ktorá by si vyžadovala vykonať adekvátnu akciu - napr. odzmluvniť poskytovateľa, alebo mu obmedziť objem či znížiť cenu, nehovoriac o trestnoprávnych konzekvenciách.

Čo sa týka doplatkov za lieky, určite by bolo efektívnejšie vyčleniť ľudí s vyššími príjmami. V súčasnosti už súkromné poisťovne vracajú všetky doplatky za lieky pre deti a VšZP vracia každý štvrťrok sumu doplatkov presahujúcu 10 eur pre deti do 6 rokov. Čo sa týka dôchodcov a osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, tu už dlhšie fungujú ochranné stropy, po prekročení ktorých poisťovne vracajú doplatky. To znamená, že poisťovne už dnes hradia podstatnú časť doplatkov. Prenos všetkých doplatkov na Sociálnu poisťovňu by bol preto zbytočne drahší a aj administratívne náročnejší. Efektívnejším riešením je zaviesť refundáciu doplatkov pre všetky poisťovne a kompenzovať ich zvýšením platby za poistencov štátu.

Doplatky za lieky so sociálnym ochranným limitom pre ohrozené skupiny obyvateľstva, čo platí dnes, je zmysluplným inštitútom, ktorý má svoju regulačnú funkciu a vysiela do verejnosti signál, že lieky nie sú “zadarmo” a nie je výhodné s nimi plytvať. Preto nepovažujeme zrušenie týchto doplatkov pre určité skupiny obyvateľstva za rozumný krok.

Dlhová brzda pre nemocnice je určite vítaným krokom. Avšak konečné hodnotenie bude závisieť od dizajnu tohto inštitútu, ako aj od toho, či ho budú nemocnice dodržiavať a vprípade, že nie, aká bude nasledovať sankcia a či bude aj skutočne vymáhaná a či bude vôbec vymožiteľná. Sankcie by mali byť podobné ako pre neštátne zariadenia plus zodpovednosť, vrátane tej politickej by mali prevziať aj manažmenty nemocníc a vedenie rezortu.