Pri kategorizácii liekov nebola celá polovica žiadostí o nové liečivá v roku 2012 vybavená v zákonnej lehote pol roka. Posudky pracovných skupín, zložených z odborníkov na dané typy liekov, chýbali ministerstvu zdravotníctva v 65% prípadov.  Ani raz sa neposudzovala efektívnosť  nákladov. Taktiež ani raz neboli posudzované dopady na verejné financie, hoci takéto hodnotenie je zo zákona povinné. Pri každom ôsmom rozhodnutí o lieku s novým liečivom ministerstvo zdravotníctva rozhodlo bez stanoviska kategorizačnej komisie.

Grécko zaviedlo jedno z najmodernejších systémov elektronického predpisovania liekov v Európe, pomocou ktorého sa predpisuje viac než 90% liekov. Systém umožňuje v reálnom čase monitorovať výdavky zdravotnej poisťovne na lieky, predpisovanie liekov konkrétnymi lekármi a ich vydávanie lekárňami konkrétnym pacientom s danou diagnózou. Dajú sa tak ľahšie odhaľovať prípadné podvody, kontrolovať adekvátnosť predpisovania liekov zdravotnému stavu pacienta a celkovo lepšie kontrolovať a riadiť výdavky na lieky. V marci 2012 bolo zavedené povinné predpisovanie účinnej látky (tzv. generická preskribcia), ako aj povinná generická substitúcia liekov v lekárňach. Rezervy sú však stále v dodržiavaní týchto opatrení. Boli rozšírené doplatky pacientov za lieky a referencovanie cien liekov podľa troch štátov EÚ s najnižšou cenou. Bola zavedená webová aplikácia, ktorá v reálnom čase umožňuje registráciu a kontrolu všetkých významných aktivít a finančných tokov v nemocniciach. Všetky nemocnice zaviedli akruálne účtovníctvo a prišlo v nich k zníženiu prevádzkových nákladov.

Ak porovnávame posledný rok predošlej vlády s prvým rokom súčasnej vlády v zdravotnej politike, vychádza nám, že terajšia vláda navrhovala a prijímala oveľa viac negatívnych opatrení ako tých pozitívnych a zároveň jej politika v zdravotníctve bola podľa nás viditeľne horšia ako za Radičovej vlády. Vláda Roberta Fica by si preto podľa nášho názoru zaslúžila za zdravotnú politiku aspoň o jeden stupeň horšiu známku – teda štvorku.

Z údajov ÚDZS o podaných sťažnostiach pacientov na nemocnice je zrejmé, že Slováci sa málo sťažujú oficiálnou cestou na poskytnutú zdravotnú starostlivosť. V rámci nemocníc, na ktoré sa občania najčastejšie sťažujú, sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou obráti v priemere jeden pacient z vyše 700 hospitalizovaných. Úrad z týchto podnetov pritom akceptuje len každý ôsmy ako opodstatnený. Väčšinou musia potom nemocnice čeliť ročne len zopár podnetom, ktoré sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.

Ľudí treba viac informovať a motivovať k zdravšiemu životnému štýlu - napr. vo vzdelávaní osvetou, ale aj v zdravotníctve prevenciou, motivačnými bonusami a malusami a pod. Treba sociálne odkázaným občanom znížiť dane a odvody a zaviesť im limity na priame platby v zdravotníctve, aby sa im oplatilo pracovať a starať sa o vlastné zdravie. A v neposlednom rade je v zdravotníctve nutné sa zamerať na meranie kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zdravotných poisťovní a informovať o tom verejnosť napr. v podobe rebríčkov, čo vytvorí v spoločnosti tlak na zlepšovanie zdravotníctva.