Veľkým problémom údajov o zadlženosti štátnych nemocníc je, že sa na ne nedá úplne spoľahnúť, keďže netransformované štátne nemocnice nemajú ako príspevkové organizácie povinnosť viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel, nemusia sa každoročne podrobovať nezávislému auditu a zverejňovať účtovné závierky. Ak by sme porovnávali neauditované čísla z roku 2012 s neauditovanými číslami z rokov 2006-2010, tak prídeme na to, že nový dlh narastal v minulom roku rýchlejším tempom ako v priemere za rok v období 2006-2010.

Ak sú ministerstvom zverejňované údaje hodnoverné a sú očistené od jednorazových vplyvov, treba uvítať, že sa nemocniciam darí aspoň znižovať tempo tvorby nových dlhov, aj keď optimálnym riešením by bolo, keby žiadne nové dlhy negenerovali. Každá ďalšia konsolidácia, ktorá je mimochodom potrebná, sa bude presadzovať ťažšie a ťažšie, pričom ďalšie etapy paušálneho navyšovania platov lekárov bez krytia reálnymi zdrojmi hrajú výrazne proti nej.

1443 EUR za mesiac.

Začať merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť nemocníc a podľa toho ich odmeňovať, zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá v ich hospodárení, transformovať ich z príspevkových organizácií, transparentne privatizovať, umožniť nemocniciam vyberať “20-korunáčky” od pacientov.

Zdravotníctvo patrí medzi štátom regulované povolania, podobne ako armáda či polícia, a tak musia i jeho zamestnanci strpieť určité obmedzenia a čeliť prísnejším sankciám pri ich nečinnosti v krízových situáciách, keďže vtedy ide o ohrozenie životov a zdravia ľudí. Sprísnenie a lepšiu vymožiteľnosť sankcií lekárov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu, považujeme za logický krok majúci za cieľ garantovať občanom SR v krízových situáciách poskytovanie základnej, neodkladnej zdravotnej starostlivosti.