Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Vo verejných tendroch nemocníc sa súťaží viac v Česku ako na Slovensku. Nadpis tejto analýzy odzrkadľuje pomer priemerného počtu súťažiacich ponúk dodávateľov pri verejnom obstarávaní zdravotníckeho spotrebného materiálu v slovenských a českých nemocniciach. Aj v ďalších ukazovateľoch súťaživosti v tendroch verejných nemocníc Slovensko so svojím západným susedom prehráva.
Vo verejných tendroch nemocníc sa viac súťaží v Česku ako na Slovensku. Kým napríklad české nemocnice nakupujú zdravotnícky spotrebný materiál v tendroch, kde súťažia medzi sebou v priemere štyria uchádzači, na Slovensku prejde výberovými kritériami v priemere jedna firma, ktorá už potom nemusí s nikým súťažiť.
Zatiaľ VšZP nepodpísala zmluvy pravdepodobne len s takými oddeleniami, kde sa to dalo očakávať, resp. kde bol vyvýjaný relatívne malý protitlak. V každom prípade by však VšZP mala uverejňovať kritériá (kvality a efektívnosti), na základe ktorých nezazmluvňuje oddelenia, aby bol celý proces transparentný a vo verejnom záujme.
Je nezmyslom, aby mali všetky nemocnice rovnaké ceny dohodnuté so všetkými poisťovňami. Jednak sa môžu líšiť v kvalite a výkonnosti, jednak napríklad VšZP získava z verejného zdravotného poistenia (po prerozdelení) viac peňazí na jedného poistenca, nakoľko má nákladnejší poistný kmeň. Tým pádom však musí dávať nemocniciam za jedného pacienta i viac peňazí ako poisťovňa s menej chorľavým kmeňom.
Prechod na nové referencovanie cien liekov na úrovni priemeru
troch najnižších v rámci EÚ považujeme zo strany MZ SR za
nedostatočne vyargumentovaný, pričom ďalšia zmena systému
referencovania prišla ani nie po roku od predošlej a jej prínos
nie je jednoznačný. Niektorým výrobcom liekov táto zmena zahrá do
kariet, t.j. zvýšia sa ich ceny, niektorým naopak, t.j. znížia sa
ich ceny.
Pri akomkoľvek úradnom stanovovaní cien, a systém referencovania
takým je, sa nedá vyhnúť riziku, že sa cena bude odchyľovať od
rovnovážneho stavu. Ide pritom často o "systém pokus-omyl".
Ambíciou regulátorov by malo byť dostať sa čo najbližšie na hranu,
a pritom nespadnúť do priepasti. Tá hrana predstavuje vyčerpanú
monopolnú rentu farmaceutických spoločností a priepasť nedostatok
dôležitých liekov pre pacientov.