Akonáhle by budúce príjmy nemocnice mala garantovať VšZP, mal by byť projekt zahrnutý do verejnej bilancie, a teda aj do verejného dlhu. Ak by sa tak nestalo, išlo by len o skryté zadlžovanie krajiny. Mimochodom, garantovanie príjmov nemocnice na základe dlhodobých kontraktov by bolo v rozpore s cieľom posilňovať súťaž medzi poskytovateľmi a zvyšovať ich kvalitu aj efektívnosť. Poskytovatelia by totiž mali dostávať peniaze podľa toho, akí sú efektívni, a nie podľa toho, aký majú dlhodobý kontrakt, resp. aké majú vzťahy s poisťovňami alebo s politikmi.

„Aj pri špičkovej starostlivosti minimálne 5% pacientov dostane nemocničnú nákazu. Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku či Rakúsku, uvádzajú od 4 do 8% nákaz,“ poznamenáva hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. Slovenské nemocnice naproti tomu vykázali za uplynulý rok len 0,54% nozokomiálnych nákaz...

Postup VšZP pripomína zneužitie dominantného postavenia a negovanie ešte akej-takej súťaže medzi zdravotnými poisťovňami. Je nezmyslom, aby mali všetky nemocnice rovnaké ceny dohodnuté so všetkými poisťovňami. Jednak sa môžu líšiť v kvalite a výkonnosti, jednak napríklad VšZP získava z verejného zdravotného poistenia (po prerozdelení) viac peňazí na jedného poistenca, nakoľko má nákladnejší poistný kmeň. Tým pádom však musí dávať nemocniciam za jedného pacienta i viac peňazí ako poisťovňa s menej chorľavým kmeňom.

Ak porovnáme náklady na strážnu službu v nemocniciach, ktoré sú oveľa väčšími a na stráženie pravdepodobne komplikovanejšími objektmi ako jedna ohradená budova na periférii Malaciek, hoci by aj bola zariadená technológiami, tak zistíme, že dokonca aj viaceré fakultné nemocnice platia za stráženie menšie sumy, ako je to pri nevyužívanej výrobnej hale.

Štátne nemocnice, kde sa draho nakúpená zdravotnícka technika nevyužíva, sú riadené zle. Jednou z príčin týchto neefektívností je vplyv politikov na vedenie nemocníc a tiež forma príspevkových organizácií, ktorá nenúti nemocnice viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel. Je málo pravdepodobné, že súkromný poskytovateľ by si dovolil na tri roky nechať ležať ladom drahú zdravotnícku techniku a nevyužíval by ju v prospech pacientov. Riešením je zavádzanie tvrdých pravidiel v hospodárení nemocníc, ich transformácia na akciové spoločnosti a prípadná privatizácia alebo aspoň dlhodobý prenájom štátnych nemocníc súkromným poskytovateľom, tak ako to úspešne funguje napríklad vo Švédsku.