Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Po viacročnej stagnácii Slovensko od roku 2019 intenzívnejšie využíva biologicky podobné resp. biosimilárne lieky, ktoré sú finančne dostupnejšou, avšak rovnako účinnou a bezpečnou náhradou referenčných biologických liekov. Podľa analýzy INEKO z roku 2018 sme zaostávaním v príchode biosimilárov strácali ročne 28-40 miliónov eur z verejných zdrojov.
Vďaka vstupu 22 biosimilárnych liekov na trh v rokoch 2018-20 sa už prevažná väčšina tejto úspory využíva. Konkurenčný tlak znižuje ceny liekov s rovnakou účinnou látkou, vďaka čomu môže byť podľa orientačného odhadu INEKO v rokoch 2020-21 realizovaná úspora vo verejných zdrojoch vo výške 28-34 miliónov eur ročne. Tieto peniaze bude možné ušetriť bez negatívneho vplyvu na pacientov alebo použiť na zvýšenie dostupnosti liečby pre viacerých pacientov, či na iné priority v zdravotníctve.
Pri využívaní generických a biosimilárnych liekov napriek uvedenej
úspore stále existuje potenciál pre dosiahnutie ďalších úspor v
orientačnej výške až do 50 miliónov eur ročne, ktoré bez zavedenia
potrebných opatrení pravdepodobne nebudú realizované.
Predpokladmi dosiahnutia týchto úspor sú najmä:
- Zvýšenie podielu generických liekov na spotrebe napríklad účinnejším uplatňovaním generickej preskripcie a substitúcie ako aj znížením povinných zrážok z cien pri vstupe generík na trh.
- Efektívnejšia revízia úhrad zdravotného poistenia za lieky vnútri referenčných skupín ako aj v rámci skupín s rovnakou účinnou látkou ale rozdielnou cestou podania (aby zdravotné poisťovne neplatili viac za originálne ako za generické lieky s rovnakou účinnou látkou).
- Intenzívnejšia cenová súťaž, ku ktorej by došlo rozšírením centrálneho obstarávania (napríklad na finančne veľké molekuly adalimumab a lenalidomid) a zrušením výnimky z tzv. fixného doplatku poistenca za lieky.
- Prehodnotenie nákladovej efektívnosti skôr zaradených liekov, ktorých komparátorom (t.j. liečivám, s ktorými pri vstupe na trh porovnávali svoju nákladovú efektívnosť) klesli ceny v dôsledku vstupu konkurenčných liekov. Príkladom komparátora, pri ktorom došlo od roku 2019 k poklesu úhrad zdravotných poisťovní až o 45 %, je liečivo adalimumab. Ako komparátor ho použilo viacero liekov, ktorým sa však adekvátne neznížili úhrady a preto s veľkou pravdepodobnosťou prestali byť nákladovo efektívne.
Slovensko sa momentálne nachádza vo vážnej pandemickej situácii.
Chápeme nutnosť prijať tvrdšie protiepidemické opatrenia. Ale takisto je
nevyhnutné, aby rozhodnutia boli, pokiaľ možno, prijímané na základe
argumentov, dôkazov a dát, ktoré majú „decision maker-om“ pomáhať aj pri
komunikovaní a odôvodňovaní nutnosti obmedzení pre verejnosť. V tom má
Slovensko historicky veľké rezervy.
Pri načasovaní a adresovaní konkrétnych protiepidemických opatrení
mohol vláde pomáhať aktualizovaný model šírenia koronavírusu a ochorenia
COVID-19 na Slovensku. Prečo nemá široká verejnosť informácie o stave
pokračovania vývoja a o prípadných výsledkoch tohto modelu?
Simulovanie šírenia COVID-19
a modelovanie cielených epidemiologických opatrení v podmienkach
Slovenska by v aktuálnej situácii prinajmenšom pomohlo zlepšiť verejnú
debatu o zavádzaných opatreniach. A v optimálnom prípade by pomohlo
nastaviť opatrenia tak, aby čo najviac brzdili nástup vírusu s čo
najmenšími dosahmi na ekonomiku a spoločnosť.
Dlh nemocníc, ktorý je po lehote splatnosti - čiže napríklad trištvrte roka nezaplatené faktúry dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok alebo neuhradené sociálne odvody za zamestnancov nemocníc skutočne nemožno považovať za dobrý. A áno, je podľa nás aj nemorálny, nakoľko jeho splácanie môže ísť aj na úkor sociálnych dávok a neustále zadlžovanie z dlhodobého pohľadu paralyzuje rozvoj celého slovenského zdravotníctva a úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom.
Akým spôsobom by mal štát dofinancovať sektor zdravotníctva v dôsledku koronakrízy? Súhlasíte s názorom, že VšZP by mala dostať relatívne viac peňazí ako súkromné poisťovne, ktorým majú pomôcť ich akcionári?
Uveďte jednu okolnosť okolo konečného užívateľa výhod Dôvery Jaroslava Haščáka, ktorá zdravotnej poisťovni Dôvera najviac sťažuje fungovanie a rozvoj?
Pociťujete to, že hoci Union zdravotná poisťovňa a jej holandský akcionár nebýva na Slovensku primárnym terčom a centrom politických útokov a vyjadrení, tak to v konečnom dôsledku rovnako „schytá“ v podobe legislatívy či ťaženiu proti zisku a fungovaniu pluralitného systému, ako určitú krivdu?
D. Zachar, analytik INEKO: "Prebehlo jedno pripomienkovacie kolo a dve pracovné stretnutia. Treba povedať, že to, ako bude materiál vyzerať v čase, keď poputuje na koaličnú radu, má plne v kompetencii MF SR. Je na ňom, ktoré návrhy či kritiku externých expertov si osvojí. Ja som napríklad o. i. veľmi presadzoval, aby sa posilnilo, resp. zaviedlo meranie, vyhodnocovanie a zverejňovanie rôznych parametrov a ukazovateľov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom na Slovensku, ale napríklad aj efektov prevencie, aby sme v budúcnosti vedeli kvalifikovanejšie posudzovať úspešnosť jednotlivých opatrení a politík, či skutočne viedli k naplneniu deklarovaného cieľa a zároveň vedeli lepšie rozhodovať o alokácii obmedzených zdrojov, ktoré by mali prinášať čo najvyššiu hodnotu pre pacienta. Netuším, či sa to, a ak áno, tak v akej forme, objaví aj vo finálnom materiáli. To už záleží na ministerských analytikoch. Ministerstvo financií spolupracuje samozrejme aj s ministerstvom zdravotnícta, ktorého členovia sa zúčastnili aj pracovných stretnutí."