Priemerný počet úmrtí na rakovinu v SR na 100 000 obyvateľov prevyšuje o pätinu priemer OECD. Slovensko patrí k najhorším v OECD (je druhé po Maďarsku) aj v EÚ (tretie po Maďarsku a Chorvátsku). Najúspešnejším krajinám sa za ostatné dve dekády (1990 – 2011) podarilo znížiť počet úmrtí na rakovinu najviac o štvrtinu, teda výrazne menej než pri chorobách srdca a ciev. Slovensko sa do roku 2010 radilo do skupiny s iba nepatrným zlepšením, realita je žiaľ ešte horšia. Revidované údaje za rok 2011 ukázali, že úmrtnosť na rakovinu v SR je dokonca mierne vyššia než bola začiatkom 90. rokov. Pritom pokrok v liečbe a najmä včasnejšia diagnostika nádorových ochorení za toto obdobie zlepšil šance na prežitie pacientov s diagnostikovanými nádormi.

INEKO: Veľakrát sme upozorňovali, že zákon, ktorý mal za cieľ regulovať poplatky u lekárov a o.i. zrušil i poplatok za prednostné vyšetrenie, bude mať presne opačný efekt – príde k väčšiemu neporiadku, zhorší sa predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť a vytvorí sa ešte väčší priestor pre šedú zónu, pre rôzne neformálne platby. A v neposlednom rade príde ku "kreatívnej deštrukcii" a vzniku nových "inovatívnych" poplatkov. A tie sú už realitou... Nezávidíme župám, ako sa vysporiadajú s výkladom zákona pri sťažnostiach ľudí na tieto poplatky.

Pre Slovensko by bolo prínosné, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti.
Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia prostredia, vrátane tej protimonopolnej, a transparentné prostredie, ktoré znižuje asymetriu informácií - či už napríklad zverejňovaním zmlúv a meraním kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia, resp. vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh zefektívňovanie procesov, rôzne úspory, inovácie a lepšie služby pre pacientov.

Má vláda vôbec analýzu (alebo aspoň prehľad údajov), aké je využitie jestvujúcich športových areálov a koľko z nich chátra pre chýbajúce zdroje na údržbu? Nie je to len ďalšia oblasť, kde sľubmi o budovaní novej infraštruktúry vláda prekrýva zanedbávanie existujúcej (podobne ako pri cestách, nemocniciach a pod.)?

Dlhodobý názor INEKO je, že ani lekári, ani sestry a ostatní zdravotnícki pracovníci by nemali mať špeciálne zákony upravujúce ich minimálne mzdové nároky, ale mali by byť ohodnocovaní na základe meranej a zverejňovanej kvality ich odvedenej práce pri súčasnom rešpektovaní ekonomických možností toho-ktorého zdravotníckeho zariadenia. Minimálne mzdové nároky v zdravotníctve deformujú motivácie aktérov a predstavujú prekážky pre efektívne používanie vzácnych zdrojov na liečenie chorých.