Nie je správne, že sa platy zdravotníkom zvyšujú plošne. Zdravotnícki pracovníci v nemocniciach by mali byť odmeňovaní podľa výkonu. Výška ich platov by mala byť selektívna, závislá od merania kvality práce.

Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

Znižovanie počtu akútnych lôžok v nemocniciach, ako aj kratší priemerný ošetrovací čas sú pozitívnymi javmi, ktoré kopírujú svetové trendy. Navyše v oboch ukazovateľoch sme v medzinárodných porovnaniach nad priemerom, takže tu existuje priestor na racionalizáciu. Ak ušetríme racionalizáciou zdroje, tie môžu byť použité na skvalitňovanie liečby pacientov, resp. môže byť odliečený väčší počet ľudí. Na Slovensku ležíme často zbytočne dlho v nemocniciach, ktoré sú vysoko infekčným prostredím. Trendom je realizovať čo najviac výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti a rekonvalescenciu, ak je to možné, čo najviac v domácom prostredí.

Podľa nás by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku, a teda sa pod ochranný limit doplatkov za lieky nedostanú. Lepšie by bolo preto nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.

Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne.
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje, aby maximalizoval svoj úžitok. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.