Obstarať novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave formou PPP nemusí byť najvýhodnejšie. V kľúčovom teste hodnoty za peniaze má štúdia uskutočniteľnosti vážne nedostatky, ktoré skreslili výsledok v prospech PPP. Ministerstvo, ktoré sa na tento výsledok odvoláva, by malo čo najskôr zabezpečiť opravený prepočet. Je tiež potrebné riadne vysvetliť dôvody nevyužitia lokality Rázsochy, vykonať analýzu porovnávajúcu prínosy i riziká umiestnenia veľkej nemocnice do oboch možných lokalít a na jej základe vybrať vhodnejšiu. To sú hlavné závery analýzy, ktorú zverejnil inštitút INEKO.

Komentár INEKO: Prezident A. Kiska trafil klinec po hlavičke, keď označil zákon zakazujúci niektoré poplatky u lekárov za "nejednoznačný, zle pripravený a že mu nepredchádzala žiadna analýza vyberania úhrad od pacientov", pričom rovnako ako my "poukázal na riziko, že takýto zákon narobí viac škody ako osohu" a prinesie nové nejasné poplatky. Prezident uviedol aj príklady podľa neho absurdných poplatkov.
Pri jednom z nich však s nim nesúhlasíme. Ide o poplatok, resp. "zmluvnú pokutu", ak sa pacient nedostaví na plánované, čiže objednané vyšetrenie a predtým sa neospravedlnil. Myslíme si, že takýto poplatok je opodstatnený a etický, pričom bez neho by naopak mohlo prichádzať k neefektívnemu využívaniu zdrojov - či už ľudských alebo prístrojových kapacít. A nám by malo ísť o to, aby vzácny čas lekárov, drahé prístroje a špeciálne sály boli využívané bez prestojov. Potom budú aj pacienti čakať kratšie.

Počet postelí závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je bezpochybne aj zdravotný stav obyvateľstva, ktorý je na Slovensku horší ako vo vyspelej Európe. Vysoký počet postelí môže súvisieť aj so zdedenou minulosťou a nemodernými procesmi v zdravotníctve, ktoré podnecujú vznik rôznych neefektívností – a jednou z nich je aj nadbytočný počet akútnych nemocničných lôžok v niektorých oblastiach a odbornostiach. 
Je veľmi pravdepodobné, že bude efektívnejšie, ak bude mať Slovensko menej, ale zato kvalitnejších všeobecných nemocníc a viaceré nemocnice bude nutné reprofilovať napríklad na zariadenia pre dlhodobú starostlivosť s tzv. sociálnymi lôžkami, kde Slovensko naopak zaostáva. Ak ušetríme racionalizáciou zdroje, tie môžu byť použité na skvalitňovanie liečby pacientov, resp. môže byť odliečený väčší počet ľudí. Na Slovensku ležíme navyše často zbytočne dlho v nemocniciach, ktoré sú vysoko infekčným prostredím. Trendom je realizovať čo najviac výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti a rekonvalescenciu, ak je to možné, čo najviac v domácom prostredí.

Myslím si, že pôsobenie tejto vlády v oblasti zdravotnej politiky je bohužiaľ charakteristické absenciou potrebných systémových zmien, ktoré by mali následne buď priamy alebo nepriamy efekt na znižovanie korupcie v zdravotníctve.
Ocenil by som snahu ministerstva zvyšovať transparentnosť pri reportovaní peňažných či nepeňažných plnení od farmafiriem lekárom, hoci návrh zákona ešte neprešiel ostrou “skúškou” v parlamente.

V prípade, ak majú kontrolné autority seriózne podozrenie z nejakého ohrozenia verejného zdravia, sú povinné na to upozorniť verejnosť, aby sa predišlo možnému ohrozeniu, ale zároveň by mali výrazne komunikovať, že ide zatiaľ len o podozrenie, pričom k prípadnému pochybeniu nemuselo prísť pri výrobe, ale napríklad externými faktormi – pri transporte alebo skladovaní, a to nielen v obchodnej sieti, ale aj v domácnosti. Orgány musia informovať, že ich hypotézy či podozrenia sa musia najprv odbornými testmi buď potvrdiť alebo vyvrátiť, a preto nemusia občania produkt vyhadzovať, ale zatiaľ nekonzumovať a počkať si na (ne)potvrdenie tohto podozrenia.