Podľa nás by bolo vhodnejšie nájsť skutočne sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, ktoré môžu byť aj v produktívnom veku, a teda sa pod ochranný limit doplatkov za lieky nedostanú. Lepšie by bolo preto nastaviť uplatniteľnosť tohto inštitútu, teda ochranného stropu na doplatky za lieky na výšku príjmu domácnosti a ako benchmark by mohlo poslúžiť životné minimum alebo jeho násobok.

Je dobré, že existuje na Slovensku možnosť výberu poisťovne. Ak by sa v SR presadil monopol jednej štátnej poisťovne, štátnych poskytovateľov a politikmi ovplyvňovaných štátnych kontrolných orgánov, takýto model by už vôbec nebol tlačený konkurenčným prostredím a v oveľa menšej miere by bol motivovaný hospodáriť efektívne.
Každý človek má svoje vlastné preferencie, a preto by si mal vyberať takú poisťovňu, ktorá sa s nimi čo najviac zhoduje, aby maximalizoval svoj úžitok. Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

Priemerný počet úmrtí na rakovinu v SR na 100 000 obyvateľov prevyšuje o pätinu priemer OECD. Slovensko patrí k najhorším v OECD (je druhé po Maďarsku) aj v EÚ (tretie po Maďarsku a Chorvátsku). Najúspešnejším krajinám sa za ostatné dve dekády (1990 – 2011) podarilo znížiť počet úmrtí na rakovinu najviac o štvrtinu, teda výrazne menej než pri chorobách srdca a ciev. Slovensko sa do roku 2010 radilo do skupiny s iba nepatrným zlepšením, realita je žiaľ ešte horšia. Revidované údaje za rok 2011 ukázali, že úmrtnosť na rakovinu v SR je dokonca mierne vyššia než bola začiatkom 90. rokov. Pritom pokrok v liečbe a najmä včasnejšia diagnostika nádorových ochorení za toto obdobie zlepšil šance na prežitie pacientov s diagnostikovanými nádormi.

INEKO: Veľakrát sme upozorňovali, že zákon, ktorý mal za cieľ regulovať poplatky u lekárov a o.i. zrušil i poplatok za prednostné vyšetrenie, bude mať presne opačný efekt – príde k väčšiemu neporiadku, zhorší sa predvídateľnosť, zvýši sa neprehľadnosť a vytvorí sa ešte väčší priestor pre šedú zónu, pre rôzne neformálne platby. A v neposlednom rade príde ku "kreatívnej deštrukcii" a vzniku nových "inovatívnych" poplatkov. A tie sú už realitou... Nezávidíme župám, ako sa vysporiadajú s výkladom zákona pri sťažnostiach ľudí na tieto poplatky.

Pre Slovensko by bolo prínosné, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti.
Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia prostredia, vrátane tej protimonopolnej, a transparentné prostredie, ktoré znižuje asymetriu informácií - či už napríklad zverejňovaním zmlúv a meraním kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nemusí ani vertikálna integrácia, resp. vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom predstavovať príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh zefektívňovanie procesov, rôzne úspory, inovácie a lepšie služby pre pacientov.