Myslím si, že pôsobenie tejto vlády v oblasti zdravotnej politiky je bohužiaľ charakteristické absenciou potrebných systémových zmien, ktoré by mali následne buď priamy alebo nepriamy efekt na znižovanie korupcie v zdravotníctve.
Ocenil by som snahu ministerstva zvyšovať transparentnosť pri reportovaní peňažných či nepeňažných plnení od farmafiriem lekárom, hoci návrh zákona ešte neprešiel ostrou “skúškou” v parlamente.

V prípade, ak majú kontrolné autority seriózne podozrenie z nejakého ohrozenia verejného zdravia, sú povinné na to upozorniť verejnosť, aby sa predišlo možnému ohrozeniu, ale zároveň by mali výrazne komunikovať, že ide zatiaľ len o podozrenie, pričom k prípadnému pochybeniu nemuselo prísť pri výrobe, ale napríklad externými faktormi – pri transporte alebo skladovaní, a to nielen v obchodnej sieti, ale aj v domácnosti. Orgány musia informovať, že ich hypotézy či podozrenia sa musia najprv odbornými testmi buď potvrdiť alebo vyvrátiť, a preto nemusia občania produkt vyhadzovať, ale zatiaľ nekonzumovať a počkať si na (ne)potvrdenie tohto podozrenia.

Nie je správne, že sa platy zdravotníkom zvyšujú plošne. Zdravotnícki pracovníci v nemocniciach by mali byť odmeňovaní podľa výkonu. Výška ich platov by mala byť selektívna, závislá od merania kvality práce.

Hoci štát stále neurobil poriadok v tom, na čo všetko má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, a preto poisťovne nemôžu medzi sebou tvrdo súťažiť pri nadštandarde, keďže formálne je v slovenskom zdravotníctve takmer všetko “zadarmo”, aj napriek tomu existujú medzi poisťovňami rozdiely. Kritériami pre výber poisťovne môžu byť napríklad dĺžka čakania na plánované operácie, rozsah hradených úkonov a zazmluvnených poskytovateľov, rôzne bonusové programy či úroveň orientácie na klienta a komfort pri komunikácii s poisťovňou.

Znižovanie počtu akútnych lôžok v nemocniciach, ako aj kratší priemerný ošetrovací čas sú pozitívnymi javmi, ktoré kopírujú svetové trendy. Navyše v oboch ukazovateľoch sme v medzinárodných porovnaniach nad priemerom, takže tu existuje priestor na racionalizáciu. Ak ušetríme racionalizáciou zdroje, tie môžu byť použité na skvalitňovanie liečby pacientov, resp. môže byť odliečený väčší počet ľudí. Na Slovensku ležíme často zbytočne dlho v nemocniciach, ktoré sú vysoko infekčným prostredím. Trendom je realizovať čo najviac výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti a rekonvalescenciu, ak je to možné, čo najviac v domácom prostredí.