Podľa oficiálnych údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bolo výsledkom prepoisťovania v období 2012-2014 pri VšZP celkovo negatívne saldo vo výške -23 416 poistencov. Od roku 2006 pozorujeme, že každoročne, s jedinou výnimkou, sa zo VšZP odhlasuje viac poistencov, ako do nej prestupuje. Tou výnimkou bol rok 2013, kedy do prepoisťovacej kampane zasiahlo vládne brojenie proti súkromným poisťovniam a koordinovaný postup štátnych nemocníc voči poisťovni Union, s ktorou otáľali podpísať zmluvy práve vo vrcholiacom období kampane.

Variant verejnej zákazky (nemocnicu navrhne i prevádzkuje štát) dostal hendikep takmer 38 % investičných výdavkov navyše oproti PPP. To znamená 38 % navyše k cene výstavby nemocnice, ale aj k priebežnému obstarávaniu majetku počas 30 rokov prevádzky nemocnice. Vo finančnom vyjadrení ide o 280 miliónov eur. Takýto postup ocenenia rizík nedáva verejnej zákazke žiadnu šancu a je nutné ho systémovo ošetriť, inak nás už čakajú iba samé PPP nemocnice.

Obstarať novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave formou PPP nemusí byť najvýhodnejšie. V kľúčovom teste hodnoty za peniaze má štúdia uskutočniteľnosti vážne nedostatky, ktoré skreslili výsledok v prospech PPP. Ministerstvo, ktoré sa na tento výsledok odvoláva, by malo čo najskôr zabezpečiť opravený prepočet. Je tiež potrebné riadne vysvetliť dôvody nevyužitia lokality Rázsochy, vykonať analýzu porovnávajúcu prínosy i riziká umiestnenia veľkej nemocnice do oboch možných lokalít a na jej základe vybrať vhodnejšiu. To sú hlavné závery analýzy, ktorú zverejnil inštitút INEKO.

Komentár INEKO: Prezident A. Kiska trafil klinec po hlavičke, keď označil zákon zakazujúci niektoré poplatky u lekárov za "nejednoznačný, zle pripravený a že mu nepredchádzala žiadna analýza vyberania úhrad od pacientov", pričom rovnako ako my "poukázal na riziko, že takýto zákon narobí viac škody ako osohu" a prinesie nové nejasné poplatky. Prezident uviedol aj príklady podľa neho absurdných poplatkov.
Pri jednom z nich však s nim nesúhlasíme. Ide o poplatok, resp. "zmluvnú pokutu", ak sa pacient nedostaví na plánované, čiže objednané vyšetrenie a predtým sa neospravedlnil. Myslíme si, že takýto poplatok je opodstatnený a etický, pričom bez neho by naopak mohlo prichádzať k neefektívnemu využívaniu zdrojov - či už ľudských alebo prístrojových kapacít. A nám by malo ísť o to, aby vzácny čas lekárov, drahé prístroje a špeciálne sály boli využívané bez prestojov. Potom budú aj pacienti čakať kratšie.

Počet postelí závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je bezpochybne aj zdravotný stav obyvateľstva, ktorý je na Slovensku horší ako vo vyspelej Európe. Vysoký počet postelí môže súvisieť aj so zdedenou minulosťou a nemodernými procesmi v zdravotníctve, ktoré podnecujú vznik rôznych neefektívností – a jednou z nich je aj nadbytočný počet akútnych nemocničných lôžok v niektorých oblastiach a odbornostiach. 
Je veľmi pravdepodobné, že bude efektívnejšie, ak bude mať Slovensko menej, ale zato kvalitnejších všeobecných nemocníc a viaceré nemocnice bude nutné reprofilovať napríklad na zariadenia pre dlhodobú starostlivosť s tzv. sociálnymi lôžkami, kde Slovensko naopak zaostáva. Ak ušetríme racionalizáciou zdroje, tie môžu byť použité na skvalitňovanie liečby pacientov, resp. môže byť odliečený väčší počet ľudí. Na Slovensku ležíme navyše často zbytočne dlho v nemocniciach, ktoré sú vysoko infekčným prostredím. Trendom je realizovať čo najviac výkonov v jednodňovej zdravotnej starostlivosti a rekonvalescenciu, ak je to možné, čo najviac v domácom prostredí.