Ak tu stále budeme mať dominantnú poisťovňu, ktorá bude v štátnom vlastníctve, tak budú popri pár "osvietených", morálnych výnimkách prevažovať z dlhodobého pohľadu také vzorce a modely správania manažérov a zamestnancov štátnej poisťovne, ktoré budú mať za následok málo efektívne používanie verejných zdrojov pri nakupovaní zdravotnej starostlivosti, konflikty záujmov, zneužívanie dominantnej pozície a v najhoršom prípade systematické tunelovanie poisťovne.
Riešením by bolo rozdelenie VšZP aspoň na tri časti, pričom dve z nich by boli ponúknuté súkromným investorom, z ktorého by minimálne jeden musel byť novým subjektom na trhu s verejným zdravotným poistením v SR, aby sa rozbila momentálna nezdravá oligopolistická pozícia na trhu a zvýšila sa súťaživosť medzi poisťovňami.

Akýkoľvek rozpočet, ten štátny nevynímajúc, by mal byť len prostriedkom na napĺňanie stanovených cieľov, a nie konečnou métou a vrcholom snaženia aktérov. Začnime sa preto baviť o tom kľúčovom - aké verejné služby za verejné peniaze dostávame, akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, pre koľko pacientov, v akej časovej dostupnosti vieme získať za akú sumu peňazí a porovnávajme alternatívy alokovania verejných zdrojov, aby každé vynaložené euro bolo použité čo najefektívnejšie.

Samotný konflikt záujmov ešte nemusí diskvalifikovať verejného funkcionára. Musí byť však jednoznačne deklarovaný a potom prijaté také opatrenia, ktoré minimalizujú riziká zaujatého rozhodovania v dotknutej veci, hoci riziko ovplyvňovania sa nedá nikdy vylúčiť. Preto je jedným z riešení v prípadoch, kde hrozí konflikt záujmov, nadštandardná otvorenosť a transparentnosť, ktorá umožňuje účinnejšiu verejnú kontrolu.
Príliš časté nominovanie ľudí, ktorí majú alebo mali rôzne podnikateľské záujmy v zdravotníctve, do vysokých funkcií v rezorte môže naznačovať, že v slovenskom zdravotníctve existuje veľký priestor na tzv. vyberanie renty, čiže rekordne vysokú ziskovú maržu sa dá dosiahnuť skôr pri "obchodovaní" so štátom ako pri štandardnom biznise.

Verejné výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktoré tvoria vyše 95% ich celkových zdrojov, stúpajú v poslednom období výrazne rýchlejším tempom ako medziročné zvyšovania celkových disponibilných zdrojov v zdravotníctve či výdavkov verejného zdravotného poistenia na celú zdravotnú starostlivosť. Kým v rokoch 2013 a 2014 vzrástli celkové disponibilné zdroje v zdravotníctve o 0,2%, resp. o 2,1% a výdavky zdravotných poisťovní na celú zdravotnú starostlivosť o 4,0%, resp. o 5,7%, tak výdavky poisťovní na ústavnú zdravotnú starostlivosť sa medziročne zvýšili až o 7,5% v roku 2013, resp. o 10,7% v roku 2014.

Ficove vlády systematicky oslabili politickú nezávislosť ÚDZS a to je jedna z najvážnejších slabín tohto najzásadnejšieho kontrolného orgánu v zdravotníctve, ktorý by mal byť najväčším garantom a "strážnym psom" správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom a solventnosti zdravotných poisťovní. Naše výčitky smerujú aj k určitej "neviditeľnosti" Úradu smerom k širokej verejnosti. Podľa nášho názoru by ÚDZS mal v oveľa väčšej miere aktívne vystupovať vo verejnej diskusii, mal by viac poukazovať na problémy, s ktorými sa stretol pri svojej kontrolnej a dohľadovej činnosti a mal by verejnosti vysvetľovať svoju misiu.