Elektronická výmena dát v zdravotníctve má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť, informovanosť, a teda najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. Premrštené náklady a meškanie relativizujú potenciálne spoločenské úžitky z tohto projektu a pri porovnaní so súkromným sektorom vidno, že to ide robiť výrazne lacnejšie, lepšie a rýchlejšie.

Takmer všetky plány ministerstva zdravotníctva zostali len na papieri. Konkrétne výsledky žiaľ nevidíme. Práve absenciu systémových zmien v zdravotníctve považujem za najväčší nedostatok tejto vlády v zdravotnej politike. Proklamované a veľmi dôležité porovnávanie cien zdravotníckych prístrojov zostalo len vo verbálnej rovine. Je nutné, aby boli zriaďovatelia nemocníc a ich manažéri motivovaní hospodáriť efektívne, čo v sebe zahŕňa aj nepredražené nákupy. Ak budú hospodáriť zle, musí prísť trest - odvolanie z funkcie, trestné stíhanie, exekúcie, konkurz a prípadný odpredaj majetku a privatizácia.

Je nesporné, že dlhodobá zdravotno-sociálna starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutých má na Slovensku obrovské rezervy, nevynímajúc jej kvalitatívne a finančné parametre. Taktiež je nespochybniteľné, a je to aj moderný trend vo vyspelých štátoch, že v drvivej väčšine prípadov je domáce poskytovanie opatrovania z hľadiska kvality života opatrovaného výrazne prínosnejšie a lacnejšie ako napríklad v domovoch sociálnych služieb. Pri výške príspevku na opatrovanie je preto nutné zobrať na vedomie všetky tieto aspekty – teda prínos domáceho opatrovateľstva pre zvýšenie kvality života daného človeka a náklady s tým spojené a porovnať to s úžitkom, ktoré prinášajú verejné výdavky na inštitucionálnu starostlivosť. A je dosť pravdepodobné, že dodatočné euro by prinieslo väčší spoločenský úžitok, ak by bolo použité pre zvýšenie príspevku na opatrovanie.

Na rozdiel od štúdie IFP, výsledky analýzy INEKO ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách, ak zahrnieme do modelu aj faktor chudoby. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Dobrou praxou by mohlo byť, že ak vstupuje nejaký človek do vysokej štátnej funkcie a je v konflikte záujmov, nech ešte pred prevzatím funkcie proaktívne zverejní všetky svoje konflikty záujmov spolu so všetkými zmluvami, aby mohol byť pod prísnejšou verejnou kontrolou. Zároveň by mal byť pripravený sám proaktívne vysvetľovať uzatváranie a obsah všetkých zmlúv jeho blízkej firmy so štátom, aby sa minimalizovalo riziko zvýhodňovania z titulu konfliktu záujmov. Ak to hodnoverne nedokáže, je to dôvod na odvolanie. Na verejných funkcionárov, ktorí sú v konflikte záujmov, musia byť z hľadiska transparentnosti kladené ešte vyššie nároky ako na bežných funkcionárov.