Voľný pohyb a dostatok kvalitnej pracovnej sily je dôležitým aspektom pre napredovanie. Zvyšuje sa tak konkurenčný tlak medzi zdravotníkmi, čo podnecuje k zvyšovaniu kvality aj pri výrazne sa nenavyšujúcich zdrojoch. Z toho dôvodu by sa Slovensko nemalo brániť príchodu kvalitných lekárov a zdravotných sestier zo zahraničia aj do takých oblastí, kde dnes máme dostatok personálu.

Starší, a teda i nákladnejší poistenci možno viac inklinujú k štátnej poisťovni, lebo im môže imponovať možno o čosi konzervatívnejší prístup pri komunikácii s poisťovňou alebo majú subjektívny pocit, že štátna poisťovňa na ich zdraví, na rozdiel od súkromných poisťovní, šetriť nebude. Na verifikáciu takéhoto tvrdenia však neexistujú dostatočné tvrdé dáta. Niektoré tvrdé dáta hovoria skôr o opaku – napríklad dĺžka čakacích dôb na plánované operácie je u poistencov VšZP väčšia ako u súkromných poisťovní a podľa oficiálnych údajov ÚDZS sa nepreplatené výkony poskytovateľom (tzv. nadlimitné) evidovali za rok 2014 takmer výlučne u VšZP a dosiahli hodnotu vyše 33 mil. EUR.

Nové pravidlá pre nákupy zdravotníckej techniky v štátnych nemocniciach idú správnym smerom a sú i v súlade s našimi dlhodobými odporúčaniami pre transparentnejšie a efektívnejšie verejné obstarávanie v nemocniciach. Problémom však môže byť fakt, že opatrenia sú navrhnuté v období krátko pred voľbami, a tak sa prevažná ťarcha napĺňania tohto sľubu a zodpovednosť za to prenesie na plecia niekoho iného. Môže to mať za následok, že tieto dobré plány zostanú iba na papieri. A nebude to po prvýkrát.

Kľúčové bude, aby DRG nepriniesol štátnu reguláciu cien, ale aby bolo zdravotným poisťovniam ponechaná možnosť selektívneho kontraktingu, nakoľko v opačnom prípade nebudú môcť lepšie odmeniť kvalitnejšieho poskytovateľa a prídu tak o jednu z mála možností ako medzi sebou súťažiť a odlišovať sa od seba.

Elektronická výmena dát v zdravotníctve má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť, informovanosť, a teda najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. Premrštené náklady a meškanie relativizujú potenciálne spoločenské úžitky z tohto projektu a pri porovnaní so súkromným sektorom vidno, že to ide robiť výrazne lacnejšie, lepšie a rýchlejšie.