Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet. A vyzerá to tak, že svet nám uniká. Slovensko nielenže medziročne pokleslo v rebríčku o štyri miesta, ale ako jedna z mála krajín zaznamenala aj úbytok v dosiahnutom bodovom skóre, a to už dva roky po sebe.

V roku 2016 začnú nemocnice klasifikovať a vykazovať zdravotnú starostlivosť aj podľa systému DRG, avšak s neutrálnym financovaním počas tohto roka. Niektorí odborníci však poukazujú na riziko, že toto prechodné obdobie sa môže predĺžiť o ďalší rok. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti uvidí v tomto prechodnom období úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak reálna platba za ukončenú hospitalizáciu bude uskutočnená ešte podľa starého systému. Je to logický postup, aby sa všetci aktéri postupne pripravili na túto veľkú zmenu pri klasifikovaní a financovaní lôžkovej starostlivosti, aby neboli hneď “obarení vriacou vodou” bez možnosti spoznať systém DRG aj v praxi, a aby si uvedomili rozdiely.

Dušan Zachar, INEKO: Strádanie štátnych nemocníc pripisujem najmä politizácii a prevládajúcim zlým motiváciám aktérov v sektore. Zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom sa príliš neoplatí hospodáriť zodpovedne, nezadlžovať sa a obstarávať bez bočných úmyslov, keďže v prípade zlyhaní nie sú potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku, osobnou odbornou diskvalifikáciou do budúcna či nezvolením do politickej funkcie.
Systém tu už dopredu vytvára predpoklady pre dlhodobé strádanie zdravotníctva, keďže legislatíva núti vykonávať zdravotné výkony bez finančného krytia, núti plošne zvyšovať platy zdravotníkom bez ohľadu na disponibilné zdroje a najmä na kvalitu nimi odvedenej práce a zdravotné poisťovne nezazmluvňujú poskytovateľov výlučne na základe parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, ale aj na základe rôznych politických a mocenských dohôd a legislatívnej diskriminácie.

Nedá sa vylúčiť, že ak vydrží vo výpovediach v rámci jednej nemocnice a v jej najdôležitejších oddeleniach určité kritické množstvo sestier, môže táto nátlaková protestná akcia sesterských odborov a komory predstavovať lokálne, v zopár mestách a ich okolí nepríjemné komplikácie pre samotných pacientov. Už samotné presúvanie pacientov, či už v rámci nemocnice medzi oddeleniami alebo medzi rôznymi zariadeniami, predstavuje znížený komfort pre pacientov, zhoršenie podmienok pre ich liečbu a aj zhoršenú dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Je veľkým predpokladom, že aj plánované operácie budú musieť byť v takom prípade v zasiahnutých nemocniciach odsúvané v rámci krízového manažmentu na neskôr, aby sa sústredili kapacity na akútne prípady.

Je to legitímne, nakoľko poskytovanie zdravotnej starostlivosti nie je zadarmo a ten, kto z vlastnej viny neplatí zdravotné odvody a čerpá zdravotnú starostlivosť zneužíva solidaritu poctivých platcov a parazituje na nich. Ľudia si majú plniť svoje zákonné povinnosti a platenie zdravotných odvodov medzi ne patrí a legislatíva má zabraňovať možnostiam obchádzania tejto povinnosti, keď sa kreujú rôzne právne formy podnikania za účelom neplatenia alebo umelého znižovania výšky zdravotných odvodov. Určite nie je spravodlivé a správne, keď bohatí neplatia, alebo platia len mizivé zdravotné odvody.