Dokončenie transformácie nemocníc na štátne akciové spoločnosti by bolo síce krokom správnym smerom, sprehľadnilo by sa hospodárenie, ale systémovým riešením by bol až následný vstup súkromného kapitálu do nemocníc, ktorý by bol vyberaný na základe transparentných verejných tendrov, a ktorý by bol pod prísnym profesionálnym dohľadom štátneho regulačného úradu.

Ak ide o pozície, ktoré priamo netvoria štátnu zdravotnú politiku, nemali by sa riaditelia nemocníc či ďalší úradníci meniť s nástupom novej vlády, ak samozrejme súčasne platí, že zariadenie či inštitúcia je vedená dobre ako napríklad Sociálna poisťovňa.

Zverejňovanie údajov o cenových konaniach (kompletné záznamy zo stretnutí) a o členoch kategorizačných komisií a iných poradných orgánov (životopisy, stretnutia s farmaceutickými firmami, deklarovanie spolupráce, účastí na konferenciách, príjmov a darov od farmafiriem a pod.) môže upozorňovať na prípadné konflikty záujmov jednotlivých členov, čo ale nutne nemusí znamenať, že takýto člen nerozhoduje v súlade s verejným záujmom. Odporúčame, aby sa začalo seriózne uvažovať nad vznikom profesionálneho, teda plateného, nezávislého orgánu, ktorý by z odborného hľadiska zastrešoval celý kategorizačný proces liekov, tak ako to funguje aj v niektorých vyspelých krajinách.

Bez podrobnej analýzy je nemožné povedať, či sa nám takýto megaprojekt v dnešnej situácii oplatí financovať, či je vhodné ho stavať v lokalite Rázsochy v takej veľkosti a architektonickej podobe, ako bolo navrhnuté ešte v časoch komunizmu, či nie je vhodnejšie stavať pre súčasné potreby radšej menší objekt niekde inde na zelenej lúke a pod.

Existujú odborné názory, ktoré tvrdia, že optimálnym riešením je paralelná existencia systému tradičného bezplatného odberu plazmy či krvi a platených odberov. Tým sa môže docieliť zvýšenie základne darcov a väčšieho objemu vyzbieranej plazmy, čo v konečnej podobe pomôže v globále väčšiemu množstvu ľudí, ktorí sú liečený preparátmi z krvnej plazmy.