Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Zvýšené platby VšZP môžu do istej miery rozšíriť kapacity nemocníc. Je možné napríklad zaplatiť ďalšieho operatéra. Niektoré kapacity, ako napr. tie stavebno-technicko-prístrojové, sa však z tejto sumy nebudú dať veľmi rozšíriť. Sankciami VšZP sleduje správne ciele, a to dodržiavanie poradia pacientov na čakacích listinách a motivovanie nemocníc k správnemu výkazníctvu.
VšZP zvýšeným financovaním operácií z vytvoreného zisku robí len to, čo jej a ostatným zdravotným poisťovniam ukladá zákon. Ak totižto poisťovňa vytvorí zisk a zároveň má svojich poistencov na čakacích listinách na zákonom určené plánované zákroky, musí zisk použiť práve na úhradu týchto výkonov.
Štátne nemocnice generujú preto tak rýchlo nové dlhy, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva "nútiaca" vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc a VšZP, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti - to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.
Zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, výrazný nárast dlhu štátnych nemocníc po ich oddlžení, program vlády v oblasti zdravotnej politiky, uskutočnené kroky v podobe zabetónovania štátnych nemocníc v koncovej sieti, nepokračovanie v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti, snahy o úplnú monopolizáciu zdravotného poistenia, odmietanie zavádzania tvrdých rozpočtových pravidiel pre hospodárenie nemocníc, odsúvanie riešenia ohľadne rozsahu základného balíka zdravotnej starostlivosti financovaného z verejného zdravotného poistenia, ako aj odmietanie privatizácie nemocníc dáva len veľmi malú nádej na dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia štátnych nemocníc do roku 2015.
Približne pätina slovenských lekárov stíha popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov. Viac ako jeden pracovno-právny vzťah má 4074 lekárov, čo predstavuje 21,7% zo všetkých lekárov na Slovensku. V SR predstavuje podiel lekárov so súhrnnými lekárskymi pracovnými úväzkami väčšími ako 1,0 takmer dvojnásobok podielu v ČR.