Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Bývalí farmaceutickí reprezentanti hovoria v reportáži Českej televízie, ako sa motivujú lekári a lekárnici, aby predpisovali, resp. vydávali lieky konkrétnych výrobcov. Pacient tak nemusí dostať liek, ktorý by mu najviac vyhovoval pri liečbe choroby, prípadne zaplatí za drahší preparát. Aj verejné financie tak prichádzajú o značné zdroje.
Dúfame, že sa plány vlády na vytvorenie systému s jednou zdravotnou poisťovňou nepodaria realizovať, pričom by nás potešilo, keby bolo nakoniec dôvodom uvedomenie si vlády, že mnohé stovky miliónov eur by bolo vhodnejšie použiť na iné účely, napríklad na znižovanie verejného dlhu, čo prinesie občanom Slovenska, na rozdiel od unitárneho systému zdravotného poistenia, preukázateľné benefity.
Prvá veľká optimalizácia siete prebehla v roku 2011 za predchádzajúceho vedenia VšZP, kedy poisťovňa neuzatvorila zmluvu na 116 oddelení. Výsledkom rokovaní už pod vedením nového riaditeľa M. Foraia bolo doteraz iba rozhodnutie nezazmluvniť lôžka oddelenia plastickej chirurgie vo fakultnej nemocnici v Nitre. V iných nemocniciach tohto kraja dala VšZP vedeniam podmienku, aby zredukovali počet akútnych lôžok a zmenili ich na chronické. Niekde zase zmluvu podmienila doplnením techniky či personálu.
Jednotlivé rezorty či povolania, ako napríklad policajti, vojaci, diplomati, politici a pod., by nemali mať svoje vlastné špecializované nemocnice. Ale ak by predsa len mali nejaké špeciálne potreby, ak by potrebovali nejaké nadštandardné služby v súvislosti so svojim povolaním, tak by si ich mali objednávať normálne vo verejnej súťaži, pričom by vyhrala tá nemocnica, ktorá by ich vedela čo najefektívnejšie poskytovať.
Vo
verejnom záujme je, aby ministerstvá rozhodovali o použití peňazí na základe analýz efektívnosti. Na druhej strane si však tiež uvedomujeme, že pri
niektorých opatreniach by mohlo vypracovanie komplexných analýz
efektívnosti stáť príliš veľa času, kapacít a peňazí a ministerstvá
by automatickými pravidlami zároveň prichádzali o sféru
politicko-mocenského vplyvu pri rozhodovaní o použití peňazí, preto
nie sú na to dostatočne motivované. Napriek tomu treba vytvárať
verejný tlak, aby politici rozhodovali v oveľa väčšej miere na
základe faktov a dôkazov, a nie na základe svojvôle.