Tak navyšovanie, resp. znižovanie platieb záchrankám, ako aj zmenu rýchlej lekárskej pomoci na rýchlu zdravotnícku pomoc, resp. opačne by bolo treba podložiť posúdením efektívnosti, čo dané kroky prinesú, resp. uberú pacientovi v kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Efektívnosť je možné posudzovať na základe medicínskych dôkazov vyjadrujúcich účinok (tzv. Evidence-Based Medicine) vo vzťahu k finančným nákladom. Môže ísť napríklad o posúdenie nákladov na získanie jedného kvalitného roka života pacienta (tzv. QALY – Quality-Adjusted Life Year).

Pravidelné zverejňovanie stretnutí reprezentantov farmafiriem a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti upozorňuje na možné konflikty záujmov lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Prínosné by bolo zverejnenie konkrétnych stretnutí aj s identifikáciou mien účastníkov a účelom ich stretnutia. Znižuje to informačnú nerovnosť, čo je prínosné pre pacientov, kontrolné orgány, zriaďovateľov, ako aj zdravotné poisťovne. Informovaná verejnosť môže totiž ľahšie odkontrolovať, či neboli náhodou rozhodnutia v rámci liekovej politiky, predpisovanie liekov zo strany lekárov či ich vydávanie lekárňou nekalo ovplyvnené obchodnými záujmami aktérov.

Ak by štátne nemocnice poskytovali pacientom kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť vo vyhovujúcich priestoroch a zároveň by nevytvárali dlhy, verejnosť by vedela asi skôr akceptovať nájom, resp. vybudovanie dostatočne reprezentatívneho priestoru pre vedenie nemocnice. Opačný stav je dôsledkom štátneho zdravotníctva s veľkým vplyvom politikov a rôznych iných záujmových skupín, kde verejný záujem nie je prioritou.

Firmy, pri ktorých existujú podozrenia, že pri vykonávaní činností objednaných štátom ho poškodili, a navyše sú spájané s práve vládnucími politikmi, predstavujú zvýšené riziko neefektívnych tendrov aj do budúcnosti. Bolo by preto vhodné sa pozrieť na to, koľko dodávateľov súťaží vo verejných obstarávaniach administrovaných spoločnosťou PRO – TENDER. Či sa náhodou v týchto tendroch nezúčastňuje väčšinou vždy len jeden uchádzač, či nie sú výberové kritériá našité na konkrétne firmy, atď.

Pri kategorizácii liekov nebola celá polovica žiadostí o nové liečivá v roku 2012 vybavená v zákonnej lehote pol roka. Posudky pracovných skupín, zložených z odborníkov na dané typy liekov, chýbali ministerstvu zdravotníctva v 65% prípadov.  Ani raz sa neposudzovala efektívnosť  nákladov. Taktiež ani raz neboli posudzované dopady na verejné financie, hoci takéto hodnotenie je zo zákona povinné. Pri každom ôsmom rozhodnutí o lieku s novým liečivom ministerstvo zdravotníctva rozhodlo bez stanoviska kategorizačnej komisie.