V sobotu som sa zobudil so zapáleným a celkom červeným pravým okom. Na pohotovosť nepúšťajú každého. Musel som tam najprv zavolať, čakal som asi 3 minúty a potom ma prepojili na lekára. Ten sa ma povypytoval na všetko možné aj nemožné, volal som s ním asi 5 minút v kuse a na konci pán doktor usúdil, že nie je treba prísť osobne, že bude stačiť, keď si zájdem do jednej konkrétnej lekárne, že tam už na mňa budú čakať kvapky do oka proti infekcii.

Problémom je, že vláda SR Zoznam zdravotných výkonov do dnešného dňa nevydala, a teda vlastne neexistuje právny predpis, ktorý by určoval, minimálne ktoré výkony je lekár povinný vykonať. Z toho vyplýva, že lekár nevie presne, aké minimum musí pri tej ktorej diagnóze vykonať. Ak Zoznam zdravotných výkonov neexistuje, kto potom určí, či liečba bola nastavená správne alebo nie?

Dlhé čakacie doby na elektívne (voliteľné) výkony sú vo všeobecnosti v krajinách, ktoré kombinujú verejné zdravotné poistenie s nulovou alebo nízkou spoluúčasťou pacienta a obmedzenou kapacitou. Naopak, dlhé čakacie doby sa menej často nachádzajú v krajinách s poistným systémom, v ktorom je umožnený výber poskytovateľa zdravotného poistenia. Krajiny so žiadnymi čakacími dobami majú tendenciu míňať na zdravotníctvo nadpriemerné zdroje a majú väčšie nemocničné kapacity.

Pre pacienta je dôležitá časová dostupnosť a kvalita poskytnutej pomoci, a nie to, či ho záchranka odvezie do štátnej nemocnice, ktorá je v pevnej sieti, alebo do neštátneho zariadenia. Takisto je úplne jedno, kto prevádzkuje záchranky, a kde sídlia. Štát by však mal dbať na to, aby bola občanom poskytnutá definovaná kvalitná rýchla zdravotná pomoc do určitého času a následná opatera v takej nemocnici, ktorá bude spĺňať štátom definované štandardy kvality vybavenia, starostlivosti a služieb, pričom na vlastníctve, právnej forme a sídle nemocníc a záchraniek nemá čo záležať.

Uvedený text je súčasťou rozsiahlejšej knižnej publikácie pripravovanej inštitútom HPI pod názvom Zdravotníctvo – trhy, regulácia, politika, ktorá sa má venovať prioritne otázkam ekonómie zdravotníctva. V tejto kapitole je popísané, ako vyzeral reformný proces v zdravotníctve v rokoch 2000-2012. Sú v nej uvedené najdôležitejšie navrhované, ale najmä prijaté legislatívne zmeny počas sledovaného obdobia, ktoré mali ambíciu zásadnejším spôsobom meniť fungovanie systému zdravotníctva v SR.