Začať merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť nemocníc a podľa toho ich odmeňovať, zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá v ich hospodárení, transformovať ich z príspevkových organizácií, transparentne privatizovať, umožniť nemocniciam vyberať “20-korunáčky” od pacientov.

Zdravotníctvo patrí medzi štátom regulované povolania, podobne ako armáda či polícia, a tak musia i jeho zamestnanci strpieť určité obmedzenia a čeliť prísnejším sankciám pri ich nečinnosti v krízových situáciách, keďže vtedy ide o ohrozenie životov a zdravia ľudí. Sprísnenie a lepšiu vymožiteľnosť sankcií lekárov, ktorí odmietnu slúžiť počas núdzového stavu, považujeme za logický krok majúci za cieľ garantovať občanom SR v krízových situáciách poskytovanie základnej, neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Informácie z nového portálu Transparentní lekári naznačujú, že významný podiel lekárov neplní svoju zákonnú povinnosť informovať o príjmoch od farmaceutických spoločností. Iba 51 lekárov nahlásilo, že farmafirmy podporili ich účasť na odborných podujatiach v zahraničí. Farmafirmy pritom nahlásili cez 300 kongresov s účasťou viac ako tisícky slovenských lekárov. Podobne, kým len 82 lekárov oznámilo MZ SR, že farmafirmy za uplynulý rok a pol podporili ich účasť na domácich seminároch, samotné firmy vykazujú, že podporili viac ako tisíc podujatí. Výrazný nepomer údajov hlásených lekármi a farmafirmami naznačuje, že mnohí lekári o zákonnej povinnosti informovať o svojich príjmoch nevedia, alebo ju ignorujú. Za porušenie zákona totiž lekárom nehrozí žiadna sankcia...

Systemy, kde panuje vysoka dovera, su lacnejsie a casto aj efektivnejsie. V slovenskom zdravotnictve niektori pacienti neveria, ze im bez uplatku bude poskytnuta kvalitna zdravotna starostlivost, niektori lekari neveria ministerstvu, ze im budu zvysene platy, a tak odmietaju liecit, niektore farmafirmy neveria, ze sa ich liek presadi len svojim kvalitnym ucinkom, resp. nizkou cenou, a tak pozyvaju predpisujucich lekarov na rozne primorske kongresy a rozdavaju im dary, niektori nemocnicni dodavatelia neveria, ze bez korupcie im bude pridelena zakazka, a tak sa tendrov radsej ani nezucastnuju, resp. korumpuju. Toto su len niektore z nakladov nedovery v slovenskom zdravotnictve, ktore mohli byt pouzite efektivnejsim sposobom inde.

V porovnaní s optimalizáciou za predošlej vlády v roku 2011, kedy VšZP nezazmluvnila 116 oddelení, je súčasný rozsah uskutočnenej optimalizácie v nemocniciach výrazne nižší, avšak podľa vyjadrení VšZP poisťovňa plánuje najprv v prvom polroku 2013 analyzovať situáciu a rokovať s nemocnicami na úpravách lôžok a oddelení a až potom možno príde k väčším škrtom.