"Vládna moc sa spolieha na ľúbivý argument odstránenia zisku súkromných zdravotných poisťovní. No bez nastavenia jasných transparentných pravidiel, oddelenia od politickej závislosti a riadenia odborníkmi, nie dosadenými poslušnými nominantmi, sa systém rúti do čias nekontrolovaného centralizmu a odstránenie zisku je len marketingovou bublinou zakrývajúcou tento fakt. Pokušenie moci (a obrovského balíku peňazí) spojené s ovládaním jedinej zdravotnej poisťovne je v tomto prípade oveľa silnejšie ako racionálne spravovanie toho, na čo sa skladajú každý mesiac občania."

"Mnohí slovenskí klinickí lekári, aj tí s vedecko-pedagogickými titulmi pred menom i za menom z kliník fakultných a univerzitných nemocníc, tvrdia, že vedu nemôžu robiť. Chýbajú vraj peniaze, čas, „podmienky“. Nikto nekonkretizoval, koľko času alebo peňazí potrebujú a aké podmienky treba zabezpečiť. Možno aj preto, že keby ich podmienky boli splnené, museli by naozaj tú vedu robiť. Podľa mňa najviac absentuje vnútorná motivácia a externý tlak. Dôsledkami sú nedodiagnostikovaní pacienti, prípadne pacienti liečení zastaranými protokolmi alebo dokonca úplne nesprávne."

Možno vláda vyhodnotila, že by nebolo populárne teraz vyplatiť veľkú sumu peňazí súkromným poisťovniam, najmä keď sa zhoršuje situácia vo verejných financiách a vláda musí šetriť. Je tiež možné, že vláda nechce robiť žiadne nepopulárne kroky pred prezidentskými voľbami. Ani pred parlamentnými voľbami však neočakávame, že bude silná voľa projekt dokončiť. Mimochodom, dlhodobo by sme ani v unitárnom systéme neunikli konkurencii, postupne sa totiž bude posilňovať súťaž minimálne v rámci EÚ.

Akonáhle by budúce príjmy nemocnice mala garantovať VšZP, mal by byť projekt zahrnutý do verejnej bilancie, a teda aj do verejného dlhu. Ak by sa tak nestalo, išlo by len o skryté zadlžovanie krajiny. Mimochodom, garantovanie príjmov nemocnice na základe dlhodobých kontraktov by bolo v rozpore s cieľom posilňovať súťaž medzi poskytovateľmi a zvyšovať ich kvalitu aj efektívnosť. Poskytovatelia by totiž mali dostávať peniaze podľa toho, akí sú efektívni, a nie podľa toho, aký majú dlhodobý kontrakt, resp. aké majú vzťahy s poisťovňami alebo s politikmi.

„Aj pri špičkovej starostlivosti minimálne 5% pacientov dostane nemocničnú nákazu. Renomované zdravotnícke zariadenia vo vyspelých štátoch Európy, napríklad v Nemecku či Rakúsku, uvádzajú od 4 do 8% nákaz,“ poznamenáva hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. Slovenské nemocnice naproti tomu vykázali za uplynulý rok len 0,54% nozokomiálnych nákaz...