Štát by mal definovať nadštandard, vrátane možností uprednostnenia pri poskytovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti. Každý, vrátane politikov, by si potom mohol zaňho priplatiť. Pri akútnej starostlivosti by lekári na základe vážnosti zdravotného stavu a ďalších transparentne stanovených pravidiel mali rozhodnúť, kto bude uprednostnený.

Návrh VšZP považujeme za legitímnu snahu o zreálnenie núteného (rozumej: nedobrovoľného) čakania na plánované operácie. Je to tiež plus pre rozvíjanie tzv. manažovanej starostlivosti poisťovní o pacienta. Treba však veľmi dbať na to, aby sa tento návrh nezneužil, a preto je nutné zverejniť, aké budú pravidlá zmeny statusu z nedobrovoľného čakateľa na dobrovoľného, a tiež ako bude môcť verejnosť kontrolovať tento proces.

Jedným z dôvodov, prečo víťaz tendra odoberá časti zákazky od neúspešných uchádzačov, môže byť objektívny nedostatok dodávateľov potrebného zariadenia. Nedá sa však úplne vylúčiť ani eventualita protisúťažného rozdelenia trhu medzi uchádzačmi, resp. kolúzneho správania sa firiem a následnej kompenzácie vo forme subdodávok.

Ak majú štátne nemocnice, resp. MZ SR k dispozícii požadované údaje o aktuálnych hospodárskych výsledkoch a zadlženosti nemocníc, nevidíme dôvod, prečo by ich mali utajovať. To isté platí aj o Sociálnej poisťovni a informáciách o exekúciách voči zdravotníckym zariadeniam.

Optimálnym riešením by bolo, keby bratislavská župa jasne a merateľne definovala verejný záujem v oblasti poskytovania ústavnej pohotovostnej služby a lekárskej služby prvej pomoci, kde by nemali chýbať kritéria časovej dostupnosti a základné kvalitatívne parametre. O takto definovanú verejnú službu by potom mali v otvorenej súťaži zabojovať rôzni poskytovatelia, ktorí by spĺňali župou definované kritériá. Kritériá by samozrejme nemali byť našité na mieru konkrétneho poskytovateľa. Jedine v skutočnej súťaži s viacerými uchádzačmi by mohla byť vygenerovaná efektívna, a pre obyvateľov župy férová cena za poskytovanie pohotovosti.