Vláda potrebuje šetriť, to je nesporné, avšak kľúčové pre hodnotenie rozpočtu v oblasti zdravotníctva bude, či sa nižšie rozpočtované výdavky odzrkadlia skôr v zefektívňovaní a prípadne aj v skvalitňovaní služieb alebo naopak vo väčšom zadlžovaní a zaostávaní za vyspelým svetom.

Otvorenie trhu pre pacientov samozrejme vítame, avšak zároveň nepredpokladáme, že sa týmto krokom nejako výrazne zvýši zdravotná turistika zo Slovenska. Rovnako neočakávame výraznejší nárast pacientov prichádzajúcich k nám zo zahraničia, nakoľko tí nebudú schopní získať relevantné informácie o kvalite a cenách našich poskytovateľov, keďže sa to u nás nemeria, resp. meria nedostatočne, a tak si nebudú vedieť spraviť porovnanie so svojou domovskou krajinou.

Spokojnosť pacientov je jedným z dôležitých faktorov kvality nemocníc, preto je dobré, keď zdravotné poisťovne zverejňujú informácie získané od svojich poistencov. Medzi príčiny nespokojnosti pacientov môžu patriť aj chýbajúce investície do modernizácie vybavenia a budov, ale aj neústretový prístup lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu k pacientom a pod. Z rebríčka VšZP sa však nedá usudzovať, že najhoršie nemocnice z pohľadu pacientov sú tie okresné, nakoľko regionálne nemocnice sa umiestňujú aj medzi tými najúspešnejšími. Tiež treba poznamenať, že značná časť fakultných nemocníc sa ocitla v horšej polovičke rebríčka.

Akékoľvek plošné zvyšovanie platov zdravotných sestier, ale aj lekárov bez posudzovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a bez ohľadu na finančné možnosti tej-ktorej nemocnice či iného poskytovateľa pôjde na úkor efektívnosti a zadlženosti zdravotníctva, čo v konečnom dôsledku pocítia negatívne aj občania.

Napriek úsiliu nemocníc uskutočňovať potrebné racionalizačné opatrenia, tu chýbajú razantné systémové kroky vlády, ktoré by udržali dlh pod kontrolou a postupne ho znižovali. Aj preto považujeme splnenie tohtoročného a budúcoročného cieľa v oblasti zadlženia nemocníc skôr za málo pravdepodobné.