Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Nemocnice sa naďalej zadlžujú, lebo sa napríklad zastavili reformné procesy smerujúce k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a zavádzaniu tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel pri ich hospodárení. Štátne nemocnice nevidia nad sebou hrozbu exekúcií alebo konkurzu, ak zle hospodária, a naopak, očakávajú oddlženie zo strany štátu, čo neprispieva k ich motivácii lepšie hospodáriť.
Záväzky po lehote splatnosti štátnych nemocníc rástli v minulom roku rýchlejšie, a keďže miera administratívneho vplyvu zavedenia maximálnej lehoty splatnosti faktúr na ich nárast nie je známa, nemôže MZ SR bez ďalšieho vysvetlenia tvrdiť, že sa mu podarilo v absolútnych hodnotách spomaliť tempo ich zadlžovania, keď kľúčový ukazovateľ dlhu - záväzky po lehote splatnosti - hovorí pravý opak.
Možno konštatovať, že sa ministerstvu zdravotníctva a štátnym nemocniciam zatiaľ
nepodarilo znížiť tempo rastu zadlžovania (merané cez nárast záväzkov po lehote splatnosti), ba práve naopak, tempo sa zvýšilo. Štátne nemocnice síce vykazujú nižšiu prevádzkovú stratu, ale zato v oveľa väčšej miere neplatia svojim dodávateľom.
Je to dôsledkom veľkého mixu mnohých faktorov, ktoré to ovplyvňujú, ako napríklad lepšia dostupnosť a schopnosť zdravotníctva liečiť choroby, či už novými modernejšími liekmi, postupmi, prístrojmi, vedomosťami, čomu dopomohli i zvýšené zdroje do zdravotníctva, ale napríklad aj otvorenie sa svetu a trhu po páde komunizmu a následné ekonomické a sociálne reformy. Nezanedbateľnými faktormi predlžujúceho sa veku Slovákov sú ďalej napríklad celkové bohatnutie spoločnosti a zvyšovanie jej vzdelanostnej úrovne, zlepšovanie životného prostredia (vyššia bezpečnosť, kvalita a rozmanitosť potravín) a životosprávy a zmena životného štýlu (klesajúca spotreba tabakových výrobkov a alkoholu, zmeny v stravovacích návykoch ľudí, pohybová aktivita) a pod.
Iste je dobré, keď niektoré nemocnice dokážu zlepšovať svoje čiastkové hospodárske výsledky - výsledky z bežnej prevádzkovej činnosti, ale to je na celkové hodnotenie málo. Treba mať pri ňom zároveň na zreteli nemenej dôležité ďalšie ukazovatele - výšku príjmov od poisťovní, celkový hospodársky výsledok nemocníc, úroveň kvality zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom a vývoj zadlženosti. A práve pri poslednom ukazovateli, ak sú čísla MZ SR presné, prišlo v roku 2013 oproti roku 2012 k rýchlejšiemu tempu nárastu záväzkov po lehote splatnosti, teda dlhu štátnych nemocníc.