Príspevková organizácia je jedným z najhorších modelov právnej formy pre štátne nemocnice, nakoľko priam vyzýva aktérov, aby si z nej bezprácne a beztrestne odtŕhali korisť. Akciovky čelia prísnejším a transparentnejším pravidlám hospodárenia a výkazníctva a spolu s menšími regionálnymi nemocnicami aj hrozbám exekúcií a konkurzov či bankrotov, čo ich motivuje hospodáriť bez prílišných dlhov.

Kľúčový ukazovateľ zadlženosti štátnych nemocníc, ktorý sleduje tak MF SR, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, sú záväzky po lehote splatnosti a pri nich prišlo v roku 2013 oproti roku 2012 k väčšiemu rastu . Kým v roku 2012 narástol dlh štátnych nemocníc o vyše 72 mil. EUR, v minulom roku sa podľa údajov MZ SR dlh zvýšil o vyše 105 mil. EUR. Rezort zdravotníctva odôvodňuje vyšší nárast záväzkov po lehote splatnosti stanovením maximálnej lehoty splatnosti faktúr na 60 dní, avšak nikde nekvantifikuje tento dopad, takže to môže fungovať ako vhodná výhovorka, čo môže naznačovať aj aktuálna informácia o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, kde dlh štátnych nemocníc voči SP rastie medziročne tiež rýchlejším tempom, pričom v tomto prípade nehrá legislatívne obmedzenie lehoty splatnosti žiadnu rolu.

Licencie na záchranky by sa mali udeľovať prostredníctvom aukcie, v ktorej by vyhral ten subjekt, ktorý ponúkne pri splnení všetkých kvalitatívnych parametrov, čo sa týka časovej dostupnosti prvej pomoci, personálnej a prístrojovej vybavenosti, najvyššiu sumu za licenciu alebo podľa iného možného nastavenia aukcie najnižšiu sumu verejných peňazí, za ktorú je schopný prevádzkovať služby záchranky. Proste aby bol občanom garantovaný určitý kvalitatívny štandard a verejné financie zároveň profitovali z udeľovania licencií vyššími príjmami, resp. väčšími úsporami.

Každú úpravu, ktorá približuje našu legislatívu k hranici minimálnych požiadaviek smernice EÚ a nevzďaľuje ju od nej, vítam, lebo relatívne znižuje administratívnu záťaž pre zamestnávateľov vytvárajúcich pracovné miesta pre ľudí. Zároveň vytvára na trhu s PZS väčšiu súťaž, čo je tiež pozitívom. Zdravotné, hygienické a ostatné pracovné podmienky na pracovisku by mali byť hlavne agendou odborov.

Radšej ako plošne zdaňovať všetky farmaceutické firmy dodatočnou daňou, by farmafirmy (príp. aj sprostredkovatelia) mali mať povinnosť oznamovať daňovému úradu účastníkov ich vzdelávacích a marketingových podujatí spolu so všetkými výdavkami na každého zdravotníka jednotlivo. V takom prípade by sa potom dali s nimi ľahko spárovať už teraz povinné, ale nedostatočne uskutočňované hlásenia zdravotníckych pracovníkov o ich príjmoch od farmafiriem, a tým by sa dali odhaľovať nezrovnalosti a daňové úniky.