Doteraz sa žiadnej vláde nepodarilo trvalo udržateľným spôsobom znížiť zadlženosť zdravotníctva. Aj minulý rok rástli záväzky po lehote splatnosti pri štátnych nemocniciach viac ako rok predtým. Súčasná vláda si na brzdenie zadlženosti vybrala namiesto systémových zmien skôr manažérske prístupy a dúfa, že sa lepším manažovaním štátnych zariadení podarí “ukočírovať” hospodárenie týchto subjektov. Tento prístup je však na rozdiel od systémových automatických pravidiel oveľa viac neistý a rizikový, čo sa týka trvalej udržateľnosti efektov takýchto opatrení.

Existuje tu riziko, že sa vláda pokúsi garantovať súkromnému partnerovi príjmy na základe nevýhodného (rozumej: nadštandardného) dlhodobého kontraktu s VšZP a prísľubu účasti novej nemocnice v minimálnej sieti – čiže garanciou zmlúv aj s ostatnými poisťovňami. Týmto spôsobom (rozumej: vyššími platbami, ako by bolo obvyklé a zvýhodnením pred inými nemocnicami pri zazmluvňovaní výkonov) sa bude de facto splácať výstavba nemocnice súkromnému investorovi z verejných zdrojov. Rizikom je tiež možné skryté zadlžovanie krajiny nepriznanými splátkami investičnej výstavby nemocnice zo strany štátu.

Keďže nedostatočne meriame a zverejňujeme kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vrátane pochybení zdravotníckych pracovníkov, nedokážeme posúdiť, či poskytovatelia viac chybujú, alebo sa pacienti "len" začali viac sťažovať.

Čím viac je s projektom eHealth problémov, vrátane jeho odsúvania, tým sa viac predražuje a znižuje jeho prínos pre zvyšovanie efektívnosti a kvality slovenského zdravotníctva.

Určite je najlepším riešením pre Slovensko použiť privatizačné výnosy na zníženie verejného dlhu, ktorý prelomil už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Použiť ich na vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia by bolo obrovskou nezodpovednosťou politikov s následnými veľkými finančnými škodami.