Viac úväzkov lekárov je problémom najmä preto, lebo v zdravotníctve existuje vysoká informačná nerovnosť a pacienti, zamestnávatelia, poisťovne, ani platcovia daní nevedia presne, aký produkt zdravotné zariadenia poskytujú, a aká je jeho kvalita. Zjednodušene, človek, ktorý pripravuje hot dogy a je platený za počet predaných kusov, si pokojne môže nájsť hocikoľko zamestnaní. Nik nebude ukrátený. Ak si ale viacero zamestnaní nájde niekto, kto "produkuje" ťažko merateľný výstup (lekár, vysokoškolský učiteľ), je to problém, ktorý je treba riešiť vyššou transparentnosťou – teda aj zverejnením úväzkov. MZ SR by sa malo preto usilovať zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to počas Radičovej vlády urobil rezort školstva s pedagogickými zamestnancami vysokých škôl (viď: http://portalvs.sk/regzam/).

Pacient dopláca skôr na zlé hospodárenie netransformovaných zdravotníckych zariadení. Samotné odkupovanie pohľadávok veriteľov voči dlžným subjektom nie je problém, je to štandardná finančná operácia na trhu, kde sa veritelia snažia dostať k svojim peniazom rýchlejšie, a za to obetujú skupujúcej firme určitú čiastku zo svojej ťažko dobytnej pohľadávky. Rizikom pre pacienta skôr je, že štát málo robí v tom smere, aby štátne zariadenia nevytvárali dlhy, ktoré nevedia potom splácať.

Oveľa dôležitejšie ako porovnávať počty lekárov, sestier a nemocničných postelí, je sústrediť sa na výsledky zdravotníctva. A tie treba merať a zverejňovať. Je nutné merať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Až potom budeme vedieť dať kvalifikovanejšie odpovede na otázky ohľadne adekvátnosti počtu zdravotníckeho personálu a lôžok, ako aj výšky rôznych výdavkov v zdravotníctve, čo sú vlastne "len" prostriedky na dosiahnutie cieľov. Jeden z najdôležitejších cieľov by mal byť, aby čo najviac občanov SR prežilo čo najviac rokov života v zdraví.

Riešením férového odmeňovania zdravotníckych pracovníkov nie je plošné zvyšovanie platov, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ktoré majú nivelizačný charakter a nakoniec by pôsobili na mnohé zdravotné sestry demotivačne, pričom viaceré z nich by mali potom už len veľmi obmedzené možnosti na platový rast. Riešením je diferenciácia platov umožňujúca riaditeľom nemocníc, prevádzkovateľom ambulancií či zariadení sociálnych služieb odmeňovanie sestier, ale aj ostatných zdravotníckych pracovníkov podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa.

Ak by aj po štátnej regulácii použitia vytvorených ziskov zostal poisťovni zisk, až vtedy s ním môžu poisťovne narábať, pričom je legitímnym právom akcionárov akým spôsobom. Je to ich odmena za riziko, investované peniaze a dosiahnutú efektívnosť. Nevieme povedať, či je výška zisku zdravotných poisťovní na Slovensku adekvátna, avšak ak by poisťovne čelili vážnejšej a početnejšej konkurencii a zvýšila sa súťaživosť medzi nimi, ako aj na celom zdravotníckom trhu, tak by s najväčšou pravdepodobnosťou aj zisky poisťovní klesli. Bez toho tu však bude vždy existovať riziko, že poisťovne budú profitovať z oligopolistickej štruktúry trhu s verejným zdravotným poistením.