Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Pre súkromných investorov môže byť lákavé, že pravdepodobne nebudú niesť kľúčové riziko dopytu, tzn. že ho ponesie štát garantovaním prílevu pacientov, a tým pádom aj istých financií. Obrovským rizikom tohto typu PPP projektu je pre platcov daní riziko vzniku a nárastu skrytého verejného dlhu. Ministerstvo zdravotníctva navyše doteraz nezverejnilo štúdiu, ktorá by ukazovala výhodnosť takéhoto projektu, neukázalo, aké nemocnice sa zavrú, koľko lekárov sa prepustí a z čoho a v akej výške, okrem avizovanej vyššej efektívnosti, sa splatí investícia súkromníkovi.
Pred ani po Zajacovej reforme nebol na Slovensku ponúknutý alternatívny
koncept smerovania zdravotníctva porovnateľnej komplexnosti a kvality.
Zajacovu reformu hodnotíme ako doteraz najzásadnejšiu a najprínosnejšiu
inštitucionálnu zmenu v slovenskom zdravotníctve. Priniesla viac
správnych motivácií do konania aktérov v zdravotníctve, a tým vytvárala
predpoklady na zdravšie fungovanie zdravotníctva, ktoré sa nachádzalo v
kritickom stave.
Škodou je, a to je zároveň aj negatívom, že sa
nepodarilo presadiť a implementovať všetky pôvodne navrhnuté reformné
zmeny v zdravotníckom systéme, najmä čo sa týka dokončenia transformácie
nemocníc na akciové spoločnosti a zavedenia regulovanej spoluúčasti
pacienta na financovaní liečby tzv. neprioritných diagnóz, čo by pomohlo
ešte viac stabilizovať zadlžený sektor zdravotníctva a zároveň by sa
vytvoril priestor na vstup nových hráčov a súkromného kapitálu na
zdravotnícky trh v SR.
Vítame, že vznikajú súkromné iniciatívy, nové LSPP nakoľko to zvyšujete možnosti dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre občanov. Zvyšuje sa tým aj konkurencia pre ostatných poskytovateľov a tým pádom vzniká predpoklad žiadnej, prípadne nižšej dotácie zo župy.
Ak je počet sestier na oddelení pod optimom, má to za následok ich
preťaženosť, čo negatívne pôsobí na kvalitu zdravotnej starostlivosti
poskytovanú pacientom, keďže takáto sestra je podráždenejšia, nestíha
niektoré úkony, ktorých zanedbanie môže viesť k vážnym zdravotným
komplikáciám, a častejšie chybuje.
Riešením prípadného nedostatku sestier však určite nie je zavádzanie
plošného zvyšovania miezd, bez ohľadu na kvalitu odvádzanej práce, či
minimálne mzdové nároky, ktoré z dlhodobého hľadiska sestrám skôr
uškodia. Riešením je odstrániť neporiadok a plytvanie v celom systéme
slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že
nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.
Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR sú relatívne nízke príjmy väčšiny sestier v SR. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych. Pri porovnaní s ostatnými krajinami V4, je počet zdravotných sestier v SR podpriemerný, na rozdiel od výrazne nadpriemerného počtu lekárov.