Táto stránka vznikla v spolupráci inštitútu INEKO a zdravotnej poisťovne Dôvera. Určená je najmä pre odbornú verejnosť zaujímajúcu sa o zdravotníctvo. Stránka má podporiť diskusiu o súčasnom systéme zdravotníctva a možnostiach jeho zlepšenia, sprostredkovať názory jednotlivcov a organizácií (vrátane INEKO), ako aj relevantné fakty a literatúru. Podľa vzájomnej dohody Dôvera nezasahuje do výstupov INEKO uvedených na tejto stránke.
Relatívne vysoké zisky a výplaty akcionárom zdravotnej poisťovne Dôvera
za roky 2009 – 2013 sú asi dôsledkom najmä vysporiadania sa s
vlastníckou štruktúrou poisťovne, a teda vlastníckymi nárokmi po zlúčení
s Apollom a účtovnej operácie z rokov 2009-2010, ktorá umožnila
vytvoriť si rezervu pre výplaty akcionárom v budúcich rokoch, aj keby
bol zisk poisťovní zakázaný, čo sa Ficovej vláde aj na určitý čas
podarilo presadiť. Akcionári si teda chceli možno aj takýmto spôsobom
ochrániť svoju investíciu, ktorá bola ohrozovaná škodlivou zdravotnou
politikou Ficovej vlády.
Príčinou nízkeho počtu ponúk v slovenských nemocničných tendroch môžu
byť rôzne pokrivenia trhu – napr. slabá platobná disciplína
obstarávateľov, dlhé splatnosti, korupcia, zmanipulované výberové
kritériá našité na konkrétnu firmu odrádzajúce ostatných dodávateľov
zúčastniť sa obstarávaní, politické prepojenia, konflikty záujmov štátu,
silná regulácia či kolúzne správanie sa firiem. Nízky počet ponúk v
nemocničných tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu, že
konkurujúci si dodávatelia si rozdelili trh, resp. akceptujú už
dávnejšie rozdelenie sfér vplyvu.
Isté je, že NKÚ, ako aj ostatné kontrolné orgány, ako je ÚVO či MZ SR a ostatní verejní zriaďovatelia nemocníc, by mali svoju kontrolnú činnosť vykonávať viac aktívne a viac ju komunikovať smerom k verejnosti, aby sa dosiahol jednak väčší verejný tlak a odstrašujúci efekt pre nekalé konanie rôznych subjektov. A samozrejme ruka v ruke s tým by mali nasledovať aj sankčné a iné represívne kroky. A prečo tomu tak nie je? Myslíme si, že je to najmä kvôli silnému vplyvu a rôznym konfliktom záujmov štátu v zdravotníctve a s tým súvisiacim silným politickým tlakom na kontrolné a represívne orgány.
Mnohé tendre v slovenskom zdravotníctve, eurofondy nevynímajúc, obsahujú znaky, ktoré sa nadpriemerne často vyskytujú v korupčných kauzách. K nim patria známosti a prepojenia medzi obstarávateľmi a dodávateľmi, nízky počet ponúk v obstarávaniach, nepatrné rozdiely medzi očakávanou hodnotou zákazky a cenovými ponukami, účasť podnikov so zlou reputáciou či relatívne veľká účasť sprostredkovateľských a schránkových firiem v tendroch. Pri eurofondoch zohráva rolu i fakt, že princíp súťaženia a efektívnosti použitých prostriedkov je tu obmedzený a oveľa viac hrajú prím konexie a to, aby boli eurofondy včas prečerpané a na papieri, teda po formálnej stránke to všetko vyzeralo v poriadku. Potom samozrejme často dochádza k mrhaniu s verejnými zdrojmi.
Preferujeme hodnotiť nového ministra až po jeho činoch na tomto poste.
Nevieme presne, za čo všetko bol na ministerstve zodpovedný, a teda akú
veľkú spoluzodpovednosť za prijaté opatrenia v rezorte mu prisudzovať.
Nejakú spoluzodpovednosť však určite nesie.
Od nového ministra by sme očakávali, že sa stane zástancom hodnotenia
kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a že sa
zasadí o to, že štátne inštitúcie v zdravotníctve začnú podrobnejšie
zverejňovať parametre kvality a efektívnosti za jednotlivé nemocnice,
oddelenia a ambulancie. Ďalej by mal intenzívnejšie bojovať s
narastajucími dlhmi štátnych nemocníc a mal tlačiť na čo najrýchlejšie
zavedenie DRG systému do platobného mechanizmu nemocníc, ako aj projektu eHealth.