Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve vytvára pokrivené motivácie a popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách je jednou z najzásadnejších príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení. Na riadiacich a dozorných miestach v zdravotníctve, a nielen tam, by mali sedieť ľudia, ktorí danej problematike rozumejú a následne by mali byť aj adekvátne odmenení – štandardnou odmenou. Lebo v opačnom prípade budú hľadať svoju odmenu vo forme rôznych provízií z pre spoločnosť nevýhodných nákupov alebo rôznych iných zvýhodnení najrozličnejšieho charakteru.

Relatívne vysoké zisky a výplaty akcionárom zdravotnej poisťovne Dôvera za roky 2009 – 2013 sú asi dôsledkom najmä vysporiadania sa s vlastníckou štruktúrou poisťovne, a teda vlastníckymi nárokmi po zlúčení s Apollom a účtovnej operácie z rokov 2009-2010, ktorá umožnila vytvoriť si rezervu pre výplaty akcionárom v budúcich rokoch, aj keby bol zisk poisťovní zakázaný, čo sa Ficovej vláde aj na určitý čas podarilo presadiť. Akcionári si teda chceli možno aj takýmto spôsobom ochrániť svoju investíciu, ktorá bola ohrozovaná škodlivou zdravotnou politikou Ficovej vlády.

Príčinou nízkeho počtu ponúk v slovenských nemocničných tendroch môžu byť rôzne pokrivenia trhu – napr. slabá platobná disciplína obstarávateľov, dlhé splatnosti, korupcia, zmanipulované výberové kritériá našité na konkrétnu firmu odrádzajúce ostatných dodávateľov zúčastniť sa obstarávaní, politické prepojenia, konflikty záujmov štátu, silná regulácia či kolúzne správanie sa firiem. Nízky počet ponúk v nemocničných tendroch na Slovensku by mohol nasvedčovať tomu, že konkurujúci si dodávatelia si rozdelili trh, resp. akceptujú už dávnejšie rozdelenie sfér vplyvu.

Isté je, že NKÚ, ako aj ostatné kontrolné orgány, ako je ÚVO či MZ SR a ostatní verejní zriaďovatelia nemocníc, by mali svoju kontrolnú činnosť vykonávať viac aktívne a viac ju komunikovať smerom k verejnosti, aby sa dosiahol jednak väčší verejný tlak a odstrašujúci efekt pre nekalé konanie rôznych subjektov. A samozrejme ruka v ruke s tým by mali nasledovať aj sankčné a iné represívne kroky. A prečo tomu tak nie je? Myslíme si, že je to najmä kvôli silnému vplyvu a rôznym konfliktom záujmov štátu v zdravotníctve a s tým súvisiacim silným politickým tlakom na kontrolné a represívne orgány.

Mnohé tendre v slovenskom zdravotníctve, eurofondy nevynímajúc, obsahujú znaky, ktoré sa nadpriemerne často vyskytujú v korupčných kauzách. K nim patria známosti a prepojenia medzi obstarávateľmi a dodávateľmi, nízky počet ponúk v obstarávaniach, nepatrné rozdiely medzi očakávanou hodnotou zákazky a cenovými ponukami, účasť podnikov so zlou reputáciou či relatívne veľká účasť sprostredkovateľských a schránkových firiem v tendroch. Pri eurofondoch zohráva rolu i fakt, že princíp súťaženia a efektívnosti použitých prostriedkov je tu obmedzený a oveľa viac hrajú prím konexie a to, aby boli eurofondy včas prečerpané a na papieri, teda po formálnej stránke to všetko vyzeralo v poriadku. Potom samozrejme často dochádza k mrhaniu s verejnými zdrojmi.